atické a slobodné," uviedol. Podľa jeho slov sa NATO teší na ďalšiu plodnú spoluprácu so Slovenskom, či už v rámci programu Partnerstvo za mier, alebo intenzívneho individuálneho dialógu. Na otázku, či by Slovensko mohlo na aprílovom summite NATO vo Washingtone čakať pozvanie na rokovania o rozšírení, tento zdroj povedal, že aj keď dvere do NATO zostávajú otvorené, od washingtonského summitu sa neočakáva, žeby nejakým krajinám poslal pozvánku na rokovania o vstupe. NATO na tomto summite rozhodne o ďalších etapách rozšírenia, ale nečaká sa, žeby došlo k otvoreniu ďalšej vlny alebo k pozvaniu nových krajín. Podľa nemenovaného diplomatického zdroja sa po prípadnom sformovaní stabilnej vlády zloženej z dnešných opozičných strán šance Slovenska na vstup do NATO zvýšia. Problémom však je, že Slovensko nie je jediným kandidátom, ktorý sa o získanie členstva v NATO usiluje.
Nedávnymi voľbami, pri ktorých zaznamenala opozícia veľké zisky, sa zvýšili vyhliadky Slovenska na skoré začatie konkrétnych vstupných rokovaní s Európskou úniou (EÚ). Hovorkyňa komisára EÚ pre zahraničné vzťahy Hansa van den Broeka včera v Bruseli v tejto súvislosti oznámila, že budúca slovenská vláda musí urobiť konkrétne kroky, aby splnila politické predpoklady pre účasť na vstupných rokovaniach s prvou skupinou piatich východoeurópskych kandidátskych krajín a Cypru. K požiadavkám EÚ voči Bratislave patrí ochrana maďarskej menšiny a posilnenie demokratického zriadenia. Len uchádzači, ktorí sú na ceste k pluralitnej demokracii a rozbehli trhovohospodárske reformy, sa môžu zaradiť do užšej skupiny kandidátov, s ktorou už prebiehajú konkrétne rozhovory. Príčinou toho, že doteraz bola SR aj napriek výraznému hospodárskemu pokroku vylúčená zo skupiny "päť plus jeden", bol demokratický deficit politiky ministerského predsedu Vladimíra Mečiara.
