Brusel 22. januára (TASR) - Viacero ministrov financií členských krajín EÚ sa dnes v Bruseli vyslovilo za to, aby sa na budúcich rokovaniach zaoberali riešením finančných a rozpočtových otázok spojených s rozšírením.
Už 30. januára má Európska komisia predložiť návrh stratégie prístupových rokovaní s kandidátmi o tzv. finančných kapitolách, teda poľnohospodárstve, regionálnej politike a rozpočtových ustanoveniach. Tento návrh by ministri financií radi videli na svojom stole počas niektorého z ďalších rokovaní, hoci zaužívanou praxou je, že oblasť rozšírenia rieši väčšinou rada ministrov zahraničia.
Holandský minister Gerrit Zalm vo verejnej diskusii o programe španielskeho predsedníctva zdôraznil, že "EÚ musí rešpektovať finančný výhľad na roky 2000-06 schválený v roku 1999 v Berlíne napriek rozšíreniu". Už teraz je však podľa neho potrebné zaoberať sa finančnými dôsledkami prijatia nových krajín po roku 2006.
"Nemôžeme uzavrieť dohody, ktoré budú len odkladať tento problém," vyhlásil s tým, že nie je dobré, ak sa dnes počíta len s veľmi redukovanými nákladmi rozšírenia a následne po roku 2006 dôjde k ich výraznému zvýšeniu. Zalm preto vyzval, aby sa ministri financií čo najskôr touto problematikou zaoberali.
"Je pre nás imperatívom, aby sme rešpektovali záväzky z Berlína v rozpočtovej procedúre, ktorá nás čaká," pridal sa švédsky minister Bosse Ringholm. Je podľa neho "absolútne žiaduce", aby mohli byť finančné a rozpočtové aspekty rozšírenia aspoň neformálne prediskutované aj ministrami financií.
Aj podľa nemeckého ministra Hansa Eichela by mala rada ECOFIN, ako sa nazýva rokovanie ministrov financií EÚ, hrať v diskusii o finančných otázkach spojených s rozšírením svoju úlohu a "aktívne" sa na nej zúčastňovať.
Francúzsky minister Laurent Fabius ubezpečil, že to neznamená klásť rozšíreniu dodatočné podmienky. "Musíme sa zaoberať finančnými záležitosťami okolo rozšírenia nie preto, aby sme kládli dodatočné podmienky, ale preto, že všetci chceme veľmi jasne vidieť do tejto dôležitej veci," povedal v diskusii.
EK sa 30. januára v navrhovanej stratégii vysloví pravdepodobne za postupné zavádzanie platieb z fondov poľnohospodárskej a regionálnej politiky novým členským krajinám počas možno až desaťročného prechodného obdobia.
Podľa zdrojov EK by však mala navrhnúť maximálnu možnú výšku prostriedkov pre nové krajiny, ktorú umožňuje finančný výhľad platný do roku 2006. V tzv. Agende 2000, ktorá počítala s prijatím prvých krajín už v roku 2002, vyčlenila EÚ na rok 2004 pre rozšírenie sumu 11,6 miliardy eúr, čo by malo stačiť pre desať nových členov.
Podľa predstáv komisie sa ako základ vezme šesť krajín, s ktorými Agenda 2000 pre rozšírenie počítala (ČR, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko, Estónsko a Cyprus), a tieto krajiny dostanú 6,4 miliardy eúr, vyčlenených pôvodne na rok 2002.
Zvyšných 5,2 miliardy uspokojí potreby Slovenska, Litvy, Lotyšska a Malty a ešte by malo ostať aspoň na časť priamych platieb pre farmárov, s ktorými berlínsky finančný rámec nepočíta vôbec.
Otázne však je, ako sa k návrhu postavia členské krajiny. Najmä Nemecko vyjadrilo v uplynulých dňoch nesúhlas s návrhom, ktorý bude oficiálne zverejnený na budúci týždeň.
Podľa predstavy nemeckého ministra Eichela by mala suma 6,4 miliardy eúr platiť v každom prípade pre prvý rok rozšírenia a aj keď pôjde o viac krajín, ako predpokladala Agenda 2000, musí to stačiť.
(spravodajca TASR Robert Sermek) ed