Banská Bystrica 18. marca (TASR) - Už tretiu zimu prežil samček murárika červenokrídleho (Tichodroma muraria) v meste pod Urpínom, v miestnej časti Jakub. Prvýkrát tam tohto vtáka spozorovali v zime v roku 1998. Vtedy ho odborníci okrúžkovali a začali sledovať. Zaujímalo ich odkiaľ pochádza a či aj nasledujúcu zimu prežije opäť na tomto mieste.
Ako pre TASR uviedol pracovník Ústavu ekológie lasa SAV, Výskumná stanica Staré Hory Miroslav Saniga, výskum murárika potvrdil, že pochádza z populácie žijúcej vo Veľkej Fatre. Hneď nasledujúcu jar ho totiž spozorovali na jednom z hniezdisk v tomto pohorí. Až tam sa zistilo, že je to samček, pretože v zime je nemožné určiť u tohto vzácneho vtáčieho druhu pohlavie. Samček a samička po jesennom preperení sú od seba prakticky nerozoznateľní a až na sklonku zimy po čiastočnom prepŕchnutí sa samčekovi vyfarbí brada a hrvoľ do čierna, kým u samičky zostanú biele.
V týchto dňoch má už samček svadobný frak. V najbližších dňoch opustí svoj dočasný domov a presťahuje sa do pravého prostredia - strmých vápencových skál. Páriky murárikov nikdy nezimujú spoločne, ale osobitne. Preto, lebo v zimnom období sa u nich prejaví nápadná neznášanlivosť. Jeden partner druhého neznesú a navzájom sa z revíru vyháňajú. Tento nápadný antagonizmus je dôsledkom nedostatku potravy.
Muráriky sa aj v zimnom období živia výlučne hmyzom, a preto aj veľké územie uživí len jedného vtáčika. Párik by si potravu čoskoro vyzbieral, a ani jeden vták by neprežil. Keď však v zime žijú partneri osve, je viac pravdepodobné, že sa obaja dožijú jari a založia nové potomstvo. Na počiatku jari sa u nich prejaví vzájomná náklonnosť a v priebehu apríla sa vracajú na svoje hniezdiská. To, kde trávi zimné mesiace partnerka, banskobystrického murárika, sa zatiaľ nepodarilo ornitológom vypátrať. Pravdepodobne to bude nejaké iné mesto alebo dedina v okolí Veľkej Fatry, kde muráriky tiež zimujú.
Pravým domovom týchto vtákov sú strmé vápencové skalné steny a bralá nad hornou hranicou lesa, ako aj kaňonovité údolia. Murárik je výlučne hmyzožravý vták. Rôzny hmyz, motýle a pavúky si hľadá v skalných štrbinách, kde dočiahne dlhým tenkým zobáčikom. Po skalných stenách sa dokáže šplhať ako jediný spomedzi našich operencov. Nápadný je svojím zvláštnym zjavom. Pri šplhaní sú charakteristické široké krídla sfarbené dočervena a ozdobené šestnástimi oválnymi bielymi škvrnami, ktoré zvláštne trhavo rozprestiera. Takýmito charakteristickými pohybmi si nielen pomáha pri šplhaní, ale majú nezastupiteľnú funkciu pri dorozumievaní sa jedincov. Podľa uhla rozprestierania dokáže odborník posúdiť, akú má murárik práve náladu.
Na Slovensku hniezdi len okolo 40 párikov tohto operenca a to vo Vysokých, Západných a Nízkych Tatrách, vo Veľkej a Malej Fatre, v Slovenskom raji, v Pieninách a v Chočských vrchoch.
