PARÍŽ (ČTK) - Okolo 350 000 ľudí oslavovalo v noci na včerajšok na Champs Elysées prvý postup svojho mužstva do finále majstrovstiev sveta vo futbale. Trúbenie klaksónov, mávanie zástavkami a nekonečné skandovanie „On est en finale“ (Sme vo finále) sa nieslo nad slávnou triedou, na ktorú prúdili po skončení zápasu ďalšie a ďalšie tisícky ľudí - od obrazovky doma či v kaviarňach a baroch alebo od veľkoplošných obrazoviek v meste, na ktorom sa zápas prenášal.
Epicentrom sa pre fanúšikov bez vstupenky na Stade de France stala, ako pri štvrťfinálovom stretnutí Francúzsko-Taliansko, opäť veľká obrazovka na námestí pred parížskou radnicou, kde sa tiesnilo viac ako 100 000 ľudí. Ďalšie tisícky zapchali ulice okolo radnice, desiatky ľudí kvôli lepšiemu výhľadu okupovali nielen lampy na námestí, ale i dopravné semafory, striešky nad zastávkami autobusov a rímsy nad obchodmi. Počas samotného zápasu v inak rušných parížskych uliciach pozoruhodne stíchol dopravný ruch a ubudlo i chodcov. Plno bolo naopak v kaviarňach, baroch a reštauráciách, kde boli zapnuté televízory. Kto si nezaistil vhodné miesta ešte pred začiatkom zápasu, musel sa uspokojiť s miestom na chodníkoch, ktoré diváci zablokovali na mnohých miestach v strede Paríža.
Aj keď ani diváci v kaviarňach neboli ani zďaleka objektívni, predsa len podrobne sledovali hru a povzbudzovali hráčov pokrikmi ako „Zizou, prihraj“, „Choď po ňom!“ alebo „Takto nie“. V kaviarni La Rive droite neďaleko bývalej tržnice s blížiacim sa záverom hostia striedavo kričali „Šampanské!“, spievali marseillaisu a stále nervóznejšie odkazovali rozhodcovi „Pískaj!“ Pred radnicou však na takéto jemnôstky nebolo miesta a dav sprevádzal hru buď nesúhlasným hučaním (keď boli pri lopte Chorváti), nadšeným krikom (keď hrali Francúzi), skandovaním „Allez les bleus“ (Modrí, do toho - keď sa práve nehralo), alebo delobuchmi a svetlicami (keď padol francúzsky gól). Po záverečnom hvizde a ohlušujúcom výbuchu nadšenia sa zástup od radnice vydal po Rue Rivoli smerom na Námestie Concorde a na Champs Elysées so skandovaním „Sme vo finále“ či „Thuram prezidentom“. Napriek ohromnému nadšeniu bol parížsky dav celkom mierumilovný, prevažne triezvy a zložený hlavne z mládeže, ku ktorej sa po skončení zápasu pridávali po polnoci ľudia každého veku, ktorí sledovali zápas doma pri obrazovkách a chceli sa podeliť o radosť s ostatnými. K oslavám v Paríži, ktoré sa odohrávali nielen na Champs Elysées, ale i okolo Námestia Clichy a v ďalších častiach hlavného mesta, sa pripojili i desaťtisíce fanúšikov v Bordeaux, Marseille, Rouene, Toulouse a ďalších francúzskych mestách.
Medzi prvými gratulantmi nemohli chýbať francúzsky prezident Jacques Chirac a premiér Lionel Jospin, ktorí po tieto dni zanechali politické spory a zasadli si do čestnej lóže Stade de France. Podľa Chiraca bol stredajší zápas jedným z najkrajších dní francúzskeho športu, zatiaľ čo Jospin vyjadril presvedčenie, že Francúzsko má všetky šance uspieť vo finále proti Brazílii.
