Sarajevo 22. januára (TASR) - Po zatknutí a vydaní šiestich Alžírčanov podozrivých z terorizmu začali bosnianska vláda a západné rozviedky prísnejšie sledovať približne 120 humanitárnych a rozvojových organizácií pôsobiacich v tejto balkánskej krajine.
Prípad Alžírčanov - a hlavne skutočnosť, že päť z nich pracovalo pre islamské humanitárne organizácie - totiž vyvolal otázku, či ide o skutočné charity, ktoré sa snažia pomôcť povojnovej Bosne, alebo či ide o teroristický predvoj plánujúci nové útoky proti americkým záujmom.
Vláda v Sarajeve tak stojí pred delikátnym problémom. Bosna stále bojuje s následkami zničujúcej vojny z rokov 1992-95 a je veľmi závislá na humanitárnej pomoci zo zahraničia. Predstavitelia krajiny na jednej strane chcú zaistiť, že humanitárne agentúry nie sú útočiskom pre teroristov, na strane druhej sa obávajú, že by mohli uraziť legitímne charity.
"Určite si zasluhujú našu pozornosť," povedal Ivica Mišič, námestník bosnianskeho ministra zahraničných vecí a šéf vládneho protiteroristického tímu. "V Bosne ich je tak veľa. Myslím, že je dôvod na preskúmanie otázky ich prítomnosti, niektorých osôb z ich štábov, ale - samozrejme - bez predsudkov," dodal Mišič v rozhovore pre agentúru AP.
Humanitárne organizácie sa dostali do centra pozornosti po októbrovom zatknutí šestice Alžírčanov, ktorí podľa amerických predstaviteľov predstavovali vážnu a vierohodnú hrozbu pre záujmy USA a Západu v Bosne.
Napriek ostrým protestom a tvrdeniam skupín na ochranu ľudských práv, ktoré poukazovali na nedostatok dôkazov proti šestici, Bosna v piatok podozrivých vydala americkým úradom. Údajne smerujú na americkú základňu Guantánamo na Kube, čím sa stanú prvými podozrivými zadržiavanými v prísne stráženom väzení, zatknutými mimo územia Afganistanu.
Jedného zo šestice, Bensajáha Belkacema, zatkli na základe informácií zahraničnej rozviedky, podľa ktorých uskutočnil telefonické hovory s poradcom Usámu bin Ládina. Zvyšní piati - Mustafa Adír, Sabír Lamar, Muhamad Nehle, Lachdar Bumedien a Budelah Hadž - skončili za mrežami po tom, čo USA a Veľká Británia kvôli vierohodným bezpečnostným hrozbám uzavreli svoje ambasády v Sarajeve.
Americké veľvyslanectvo po zatknutiach vyjadrilo znepokojenie v súvislosti s "podozrivými aktivitami niektorých mimovládnych a humanitárnych organizácií alebo ich personálu".
Lamar pracoval ako správca Saudského vysokého komisára pre pomoc Bosne, organizácie založenej saudským princom Salmánom bin Abdul Azízom, ktorá tvrdí, že bosnianskym Moslimom počas a po skončení vojny poskytla pomoc v hodnote viac ako 600 miliónov dolárov.
Sarajevské hlavné sídlo organizácie - komplex v hodnote deväť miliónov dolárov - pozostáva z mešity s kapacitou 5000 osôb, moderných učební pre arabské štúdie a počítačovú vedu, knižnice, reštaurácie a športovej haly. Agentúra tvrdí, že vzdeláva a stará sa o 500 moslimských vojnových sirôt. Tiež tvrdí, že poskytuje finančnú pomoc mnohým moslimským rodinám v Bosne, vrátane utečencov a osôb zbedačených vojnou.
"Nikto tu nepodporuje terorizmus," povedal Fahd az-Zakarí, šéf kancelárie. "V každom prostredí existujú ľudia na hrane zákona. To prijímam. Ale nemôžete označiť celú spoločnosť za teroristov," dodal.
Kancelárie saudskej agentúry sa však v októbri stali terčom razie vojakov NATO pôsobiacich v Bosne, ktorí zhabali dokumenty a harddisky počítačov. Správa západnej rozviedky vydanej po udalostiach z 11. septembra, citovaná agentúrou AP, vyjadruje obavy, že "islamské extrémistické organizácie môžu mať infiltrátorov a môžu zneužívať" humanitárne organizácie v Bosne, ktoré vo všeobecnosti vykonávajú "užitočnú" prácu.
V Bosne žije viac ako milión Moslimov, vrátane niekoľkých stoviek mudžahídov - islamských bojovníkov, prevažne z Blízkeho východu - ktorí na strane bosnianskych Moslimov bojovali vo vojnách proti Srbom a Chorvátom.
Bosnianski a západní predstavitelia vyjadrili určité obavy, že medzi priateľskými Moslimami sa môžu v Bosne ukrývať takzvaní "spáči", teroristické bunky čakajúce na aktivačné príkazy od bin Ládinovej organizácie al-Káida, alebo iných teroristických skupín.
Väčšina bosnianskych Moslimov je však sekulárna, alebo patria k umierneným vyznávačom islamu. Nepredstavujú žiadnu teroristickú hrozbu, odsúdili útoky na USA a Spojeným štátom zostávanú vďační za ukončenie bosnianskej vojny, v ktorej 90 percent obetí tvoria Moslimovia.
Az-Zakarí tvrdí, že uznáva túžbu Američanov potrestať páchateľov útokov z 11. septembra, nechápe však, prečo vyšetrovatelia poukazujú na islamské organizácie. "Niekedy sa zdá, že sa správajú iracionálne - ako muž, ktorého zrazili k zemi a keď sa postaví na nohy, začne biť každého, kto sa mu dostane na dosah," povedal.
2 ari žab
