Washington 22. januára (TASR) - Americký prezident George W. Bush v pondelok podvečer podpísal proklamáciu na počesť známeho černošského bojovníka za občianske práva Martina Luthera Kinga.
Pre mnohých Američanov však bol pondelňajší štátny sviatok na jeho počesť bežným pracovným dňom. Federálne úrady, banky, školy a burza boli síce zatvorené, ale väčšina súkromných podnikov pracovala naplno. Podľa prieskumu by iba štvrtina amerických podnikov bola ochotná zaplatiť zamestnancom za sviatok, čo je pre afroamerickú komunitu veľkým rozčarovaním.
"Je to veľké sklamanie, pretože za uzákonenie federálneho sviatku Martina Luthera Kinga zvádzali Američania veľký politický zápas. Mal byť dňom, keď sa občania americkej únie mali zamýšľať nad otázkami sociálnej spravodlivosti," uviedla Mary Francis Berryová, predsedníčka Americkej komisie pre občianske práva.
Snahy dosiahnuť, aby sa medzi štátne sviatky zaradil aj Deň Martina Luthera Kinga, sa datujú do polovice 70. rokov. Medzi agitátormi boli nielen politické osobnosti, ale aj populárni umelci, ako napríklad speváci Diana Rossová a Stevie Wonder. Jednou z foriem presadenia návrhu bol každoročný protestný pochod k budove amerického Kongresu v deň narodenia M. L. Kinga. Tento nositeľ Nobelovej ceny mieru prišiel na svet 15. januára 1929.
Zákon o štátnom sviatku podpísal prezident Ronald Reagan v roku 1983. Niekoľko rokov trvalo, kým si ho všetky štáty americkej únie osvojili. Mnohé tak navyše urobili veľmi neochotne. Pondelňajší sviatok dodržalo asi 83 percent vládnych úradov, 76 percent škôl, ale iba 10 percent súkromných podnikov.
(spolupracovník TASR William Guard) vk mon
