Maskat 18. marca (TASR) Je neskoro večer a dve ománske ženy so šatkou na hlave a v dlhých sukniach narýchlo naberajú na taniere, zatiaľ čo ich manželia trpezlivo čakajú pred reštauráciou s rýchlym občerstvením, kde ženy pracujú ako čašníčky. "Bolo to naozaj ťažké presvedčiť môjho manžela, že musím pracovať v reštaurácii a servírovať cudzím mužom žemle, aby sme si mohli dovoliť splácať auto a hypotéku," hovorí 24-ročná Marjam Hamídová. "Víkendy sú najťažšie, ale oveľa ťažšie je to s mojím manželom a dvoma malými deťmi, ktoré ma čakajú doma."
Marjam je jedna z rastúceho počtu ománskych žien, ktoré prelamujú stáročnú tradíciu tým, že pracujú na verejných miestach, kde sa pohybujú prevažne robotníci z indického subkontinentu. Cudzí robotníci tvoria až 25 percent populácie 2,3 miliónového Ománu.
Ženy, ktoré už majú zamestnanie, tvrdia, že islam im nebráni pracovať spolu s mužmi, pokiaľ sú oblečené v šatoch zakrývajúcich vlasy, ruky a nohy. "Je to naozaj mýtus, ktorému niektorí veria, že moslimská žena by nemala pracovať na verejnom mieste, a hlavne tam, kde je prevažne mužská klientela. Moja stará matka predáva keramiku a trhu a moja teta vlastní dielňu, kde pletie látky, ktoré tiež predáva," tvrdí ďalšia zo žien.
Rovnako ako v ostatných krajinách Perzského zálivu, konzervativizmus stále víťazí v mnohých rodinách Ománu, kde sa ženy nemôžu slobodne stretávať s mužmi. Ali Sulejman, ktorého manželka pracuje v obchodom centre, tvrdí, že mladšia generácia pomaly chápe sociálnu zmenu, ale stále musí čeliť kritike svojich rodičov. "Moji rodičia mi kladú za vinu, že dopustím, aby moja manželka pracovala na verejnom mieste. Nedokážu pochopiť, že bez jej ďalšieho príjmu by to bolo zlé," dodáva.
Istá žena, ktorá pracuje v ománskej metropole Maskat ako počítačová analytička, tvrdí, že mnoho mužov teraz akceptuje ženy ako živiteľky rodín. Stáva sa to viac otázkou ekonomickou než problémom tradície. "Ak by som nepracovala, nemohla by som poslať svoje dve deti študovať do zahraničia a s manželom by sme si nemohli postaviť dom našich snov," poznamenáva. Podľa oficiálnej štatistiky tvoria ženy v Ománe až 30 percent pracovnej sily. Zamestnané ženy pracujú dokonca usilovnejšie než ich manželia v tejto časti sveta, čo je trocha v rozpore so všeobecnou mienkou. Muži po práci odchádzajú preč, aby sa túlali so svojimi priateľmi. Ženy zatiaľ musia doma zvládnuť deti, domáce práce a niekedy starších rodičov.
Napriek tomu zaznamenal Omán vo vzťahu k ženám jedno prvenstvo. Bol prvých štátom Perzského zálivu, ktorý umožnil zvolenie žien do poradného zboru, kde sa dostali v septembrových voľbách dve ženy. Ďalšie tri pracujú vo funkciách námestníčky ministra a jedna ako veľvyslankyňa v Holandsku.
Aj v ďalších arabských krajinách Perzského zálivu sa stávajú ženy oveľa aktívnejšie v zamestnaní. Zdá sa, že začínajú víťaziť aj v takej konzervatívnej krajine, akou je Saudská Arábia. Môžu si tam založiť živnosť a dokonca vlastniť majetok. Stále však nemôžu sedieť za volantom, nemajú osobné doklady a ak cestujú samé, musia mať povolenie na cestu podpísanú mužským príbuzným.
O zmenách v Ománe hovoria aj cudzinci. Jeden z európskych obchodníkov tvrdí, že zmenu začal pociťovať pred viac než rokom. "Muselo sa to stať iba pre 18 mesiacmi. Nepamätám si, že by mi predtým nejaká miestna dievčina servírovala pizzu. Ktovie. Nabudúce mi bude nejaká ománska žena tankovať benzín do auta. Nie je to nemysliteľné. Dúfajme, že sa to stane aj v ďalších krajinách Perzského zálivu."
