Mníchov 21. januára (TASR) - Za spormi medzi Českom a Rakúskom o jadrovú elektráreň Temelín v južných Čechách sa črtá nový konflikt. Rakúski populisti objavili v Benešových dekrétoch, na základe ktorých boli po druhej svetovej vojne z Československa odsunutí sudetskí Nemci, modelovaciu hmotu, z ktorej môžu vytvárať nový veľký obraz nepriateľa, začína svoj článok v dnešnom vydaní nemeckých novín Süddeutsche Zeitung (SZ) Michael Frank.
Vyvolávači sporov - ako pravicovo nacionalistická Slobodná strana Rakúska (FPÖ) - potrebujú nepriateľov ako upíri potrebujú čerstvú krv. Ale aj konzervatívnej časti Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) prichádza záležitosť odsunutých Nemcov vhod. Zdanlivo to národu vyhlasovanému za majstra v utláčaní národov konečne umožňuje prevziať pozíciu morálky, dobra, ľudských práv a samotného práva - pozície, ktorá je menovite "slobodným" Jörga Haidera inak značne vzdialená. Rakúšanom sa tak má rozšírenie Európskej únie predstaviť ako niečo pokazené, pričom je Čechom exemplárne prisudzovaná úloha krokodíla. Je to nebezpečná hra, upozorňuje autor.
Benešove dekréty sú veľmi nebezpečná, ľahko zápalná téma, o ktorej sme sa domnievali, že bola namáhavo a šťastne uhasená, pokračuje Frank. Pred piatimi rokmi podpísali nemecký kancelár Helmut Kohl a český premiér Václav Klaus Nemecko-českú deklaráciu. Bolo to naozaj majstrovské dielo, pretože takýto nedostatočný dokument mal zriedkavo také blahodarné účinky. Historicky otáznymi hodnoteniami táto deklarácia uprednostnila zblíženie ľudí pred historickými mudrovačkami, kto má na ktorých ukrutnostiach spoločnej histórie viac viny. Tým sa vytvoril priestor na priblíženie sa k tabuizovaným témam bez vonkajších tlakov. Tak si je dnes česká spoločnosť celkom určite viac vedomá zločinných aspektov povojnovej epochy ako rakúska spoločnosť zločinov austrofašistickej doby.
Text deklarácie pri jeho kritickom hodnotení neobstojí. Jeho cena však spočíva v tom, že ponúka ako základ pre zmierenie súhrn toho, čo si obe spoločnosti od bolestivej pravdy a sebakritického prehodnotenia nárokovali. Samotný dokument ako sotva významný nepretrvá, ale jeho zámer a jeho schválenie budú ďalej historicky pôsobiť.
Tu sa rakušácki podpaľači hrajú so zápalkami. Rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel bol pred piatimi rokmi ministrom zahraničných vecí a vtedy nemal proti Nemecko-českej deklarácii najmenšie námietky. On a vtedajšia vláda vedená Sociálnodemokratickou stranou Rakúska (SPÖ) vtedy, keď medzi Prahou a Bonnom boli ostré a trpké spory, demonštratívne vyzdvihovali, aké pekné sú vzťahy medzi Rakúskom a Českom. Za Temelínom sa už rysuje najbližšia hrozba veta z Viedne.
Brusel a Bonn urobia dobre, ak tvrdohlavým posthabsburgovcom dajú jasne na vedomie, že následky takýchto nebezpečných podpaľačských hier môžu dopadnúť na samotné Rakúsko, končí sa článok v SZ.
