novej reči (viac ako 100 krát prerušenej aplauzom) dotkol zásadných problémov USA tak, ako sa to od neho očakávalo. Ťažil z minuloročného rozpočtového prebytku a navrhol bohatý sociálny program. Jedinou otázkou, ktorú prešiel prezident vo svojej mimoriadne sebaistej a správne načasovanej reči mlčaním, boli škandály, rozpútané okolo jeho osoby. Aj Clintonovo mlčanie možno však chápať ako istý druh odpovede: naznačil ním, že sa cíti dostatočne silný na to, aby odolával prebiehajúcej kampani. Namiesto prezidenta odpovedala na obvinenia počas dvoch televíznych vystúpení jeho manželka Hillary, ktorá neváhala nazvať celú aféru "konšpiráciou zo strany krajnej pravice... ktorá prepukla v čase, keď bol prezident hostiteľom Jásira Arafata a Benjamina Netanjahua a nemohol na ňu bezprostredne reagovať".
Clintonovi sa vystúpením pred zákonodarcami podarilo upevniť rady jeho vlastných demokratov a naklonil si na svoju stranu aj republikánov, ktorí sa neraz nechali strhnúť k "standing ovations" - nadšeným aplauzom. "Každý v tejto sále si uvedomil, že to nebol iba Bill Clinton, kto medzi nás dnes prišiel, ale bol to prezident Spojených štátov," reagoval bezprostredne na Clintonovu reč opozičný republikánsky poslanec Robert Alderholt. Americké televízne stanice začínali svoje spravodajstvo z vystúpenia Clintonovými slovami: "Hovorím za všetkých v tejto miestnosti, za republikánov a demokratov, keď adresujem Saddámovi Husajnovi slová: Nedokážete vzdorovať vôli celého sveta!", čím sformuloval jedno z hlavných kréd svojej zahraničnej politiky. Bagdadské denníky sa už pred niekoľkými dňami vyjadrili, že "Clinton by potreboval pás cudnosti" a predpokladá sa, že budú v podobnom tóne reagovať aj na najnovšie prezidentovo vystúpenie.
Clintona sa včera otvorene zastala vdova po zavraždenom izraelskom premiérovi, Leah Rabinová, ktorá kampaň proti nemu nazvala "politickou perzekúciou" a neváhala jeho osud prirovnať k tragédii svojho manžela. Clintonovu reč ocenili aj v hlavnej centrále NATO v Bruseli. Nemenovaný zdroj priznal, že akékoľvek oslabenie Clintonovej pozície sa "nehodí do konceptu" najmä vzhľadom na ďalšie zotrvanie vojenských kontingentov v Bosne. Prezident bude totiž musieť o ňom "presvedčiť Kongres, ovládaný republikánmi, s čím by mohol mať v prípade oslabenia vážne problémy". Nateraz si teda v Bruseli i v Tel Avive pravdepodobne riadne vydýchli.
