O opätovnom zvolení V. Havla do funkcie českého prezidenta rozhodol jediný hlas

PRAHA (REUTERS) - Václav Havel, vedúca osobnosť revolúcie v r. 1989, bol v utorok tesne znovuzvolený za prezidenta Českej republiky na ďalšie päťročné obdobie. Havel, 61-ročný bývalý disident-dramatik, bol v druhom kole v Poslaneckej snemovni zvolený väčšinou jedného hlasu, keď získal 99 zo 197 hlasov. V 81-člennom Senáte získal 47 hlasov. "Som pripravený využiť všetky doterajšie skúsenosti, aby som v druhom a poslednom volebnom období splnil svoje poslanie čo najlepšie, a v súlade so sľubom, ktorý zložím," povedal Havel na spoločnom zasadnutí po tom, ako vstúpil do vyzdobenej barokovej Španielskej sály Pražského hradu za zvukov fanfár. Havel, ktorého mali zvoliť na druhé - a posledné zákonom povolené - volebné obdobie, nezvíťazil hneď v prvom kole, ako mnohí očakávali. K požadovanej absolútnej väčšine mu chýbalo 10 hlasov v Poslaneckej snemovni a 2 v Senáte. Jeho dvaja konkurenti, Stanislav Fischer z Komunistickej strany a vodca ultrapravicovej Republikánskej strany Miroslav Sládek nemali dostatok hlasov, aby pokračovali v druhom kole, kde už na zvolenie stačila len väčšina hlasov. Havlovo tesné víťazstvo mohlo byť ešte tesnejšie, keby bol Sládek, ktorý je obvinený zo šírenia rasovej nenávisti a vo vyšetrovacej väzbe čaká na súd, mohol hlasovať. Napriek faktu, že Sládek je členom Poslaneckej snemovne, spoločné zasadnutie rozhodlo, že nemôže odovzdať hlas z väzenia. Keď predseda Poslaneckej snemovne Miloš Zeman oznámil výsledok, hovorca a podpredseda republikánov Jan Vik protestoval so slovami, že Havel nebol zvolený legitímne. "Pán Havel, hanbite sa," vyhlásil. Jeho vystúpenie sprevádzali výkriky opovrhnutia a piskot manželky prezidenta 44-ročnej bývalej herečky Dagmar Havlovej. Podľa ankety zverejnenej v pondelok je Havel medzi obyvateľmi naďalej veľmi populárny a dôveruje mu 70 % Čechov. Havel sa stal prezidentom Československa v roku 1989, ale odstúpil pred pokojným rozdelením Československa koncom roku 1992. Potom sa stal prvým prezidentom v novej, samostatnej Českej republike a podľa českej ústavy môže byť hlavou štátu iba dve obdobia. Prezidentský úrad predstavuje podľa ústavy zväčša ceremoniálne úlohy a iba malé skutočné právomoci. Všeobecne ho však považujú za svedomie národa a stelesňuje tiež obraz zvrhnutia komunizmu vo Východnej Európe. V zahraničí si ho tiež spájajú s českým úsilím o integráciu do západných štruktúr a presadzovaním pražských snáh vstúpiť do Európskej únie i do NATO.