Už o pár týždňov bude Jaromír Jágr opäť viesť tím českej hokejovej reprezentácie na olympijských hrách – a všetci budú očakávať, či Česi zlato obhája. Bude zaujímavé sledovať, komu bude držať päste Miss Slovensko 1999 Andrea Verešová, priateľka hokejovej megastar – či Slovákom, alebo Čechom. Určite je však aj ona dôvodom, že Jágr preniká na naše územie nielen informačne, ale už aj podnikateľsky – v tomto roku sa podľa vzoru z Prahy otvoria Jágrbary aj v Piešťanoch a v Košiciach.
Tridsiatnik Jágr je príkladom toho, že ak sa stretne usilovnosť, tvrdá práca a ctižiadosť s výnimočným talentom, môže sa stať svetovou hviezdou aj obyčajný chlapec z českej dediny. Päťnásobný najproduktívnejší hráč NHL, dvojnásobný držiteľ Stanley Cupu a olympijský víťaz z Nagana ‘98 podpísal so svojím novým klubom Washington Capitals najlukratívnejší kontrakt v histórii profesionálnej hokejovej ligy. Ide o sedemročnú zmluvu s ročnou opciou, vďaka ktorej na jeho konto postupne pribudne osemdesiatosem miliónov dolárov.
Kapitán českej hokejovej reprezentácie na zimných olympijských hrách tak ročne zarobí vyše pol miliardy slovenských korún. Po prekonaní zmluvy Alexeja Jašina s New York Islanders sa stal najlepšie plateným hokejistom planéty.
Čo sa teda skrýva za fasádou slávnej šesťdesiatosmičky?
„Prcek“ medzi hokejistami
Rozprávková kariéra Jaromíra Jágra má prozaický začiatok – jeho prvé kroky na ľade sa viažu k rybníku Čabárna, kam ho v zime vodil otec. Tam sa do korčúľ okamžite zamiloval a skôr než do školy začal chodiť do hokejovej prípravky.
Hoci bol medzi ostatnými len „prcek“, keď si obul korčule, všetkých prevýšil. Už vtedy bol uzavretý do seba – celé dni trávil na štadióne, trénoval a na priateľstvá s vrstovníkmi nemal čas. Vždy hrával v tímoch so staršími žiakmi – a keďže sa chcel presadiť, musel na sebe pracovať dvojnásobne.
V dvanástich rokoch bol najmladším hráčom ligy mladších dorastencov – bol o hlavu nižší ako ostatní…
Keď práve nehral, spal, aby zregeneroval sily. V ôsmich rokoch bola jeho denná tréningová dávka tisíc drepov a sto „klikov“.
„Často som nemohol ani ležať, bolelo ma celé telo. Ale na všetky zápasy som sa tešil, bol som schopný na ľade aj spať.
Správni rodičia
Jágr si od začiatku uvedomoval, že takých ako on boli a sú tisíce, a predsa nehrajú v NHL.
„Musíte mať tých správnych rodičov, ktorí vás podporujú a motivujú.“
Tí ho nútili trénovať vo väčšej miere ako rodičia jeho školských hokejových kolegov.
„Najväčšiu zásluhu na mojom výkonnostnom raste mal otec. Nikdy som v tomto smere nikoho iného ani nepočúval. Možno s výnimkou Maria Lemieuxa.“
Pritom ho otec nikdy nepochválil – a tak je to dodnes. Naopak, po každom zápase má množstvo pripomienok.
„Bol a stále je mojím najlepším kritikom. Keď sa mi nevydarí nejaký zápas, živo si ho viem predstaviť, ako ma čaká pri aute a hovorí: Mal som obavy, čo je s tebou, na ľade som si ťa vôbec nevšimol.“
V súčasnosti Jágr senior podniká – je spolumajiteľom veľkej kladnianskej stavebnej firmy a prezidentom HC Vagnerplast Kladno. Napriek finančným možnostiam sa životný štýl Jágrovcov v podstate nezmenil – nerozoznali by ste ich od bežných obyvateľov Kladna.
Jaromírova o šesť rokov staršia sestra Jitka má dve deti a je inžinierkou ekonómie, spolu s Verešovou, študentkou práva, inšpirovala aj Jaromíra – aj on sa chystá študovať na vysokej škole. A neoceniteľným pomocníkom hokejistu je jeho mama Anna – na ceste za úspechom ho sprevádza od začiatku. Keď často chýbal v škole, mama so sestrou požičiavali zošity od jeho spolužiakov a opisovali Jaromírovi prebratú látku. Jaromír bol večer po tréningu totálne vyčerpaný, nad knihami zaspával. Matka s ním počas hokejovej sezóny býva v USA, kde sa mu stará o všetko: domácnosť, účty a kuchyňu.
„Strava je pre každého športovca veľmi dôležitá a naši to vedeli. Nikdy som nemusel jesť žiadne polotovary alebo jedlo z prášku, mama mi vyvára niekoľkokrát denne všetko, čo mám rád.“
Napríklad buchty – tých zvládne za deň aj niekoľko desiatok.
Ruština nie, umenie áno
Kvôli hokeju sa v škole neobjavoval príliš často, ale neučil sa zle. Problémy mal iba s ruštinou – keď bol pri tabuli, celá trieda sa zabávala.
„Po rusky som sa učil deväť rokov. Ale keď som si raz chcel len tak pohovoriť s Alexom Mogiľným alebo Sergejom Fiodorovom v ruštine, nebol som schopný dať dohromady jedinú súvislú vetu.“
Málokto vie, že Jaromír má aj výtvarný talent. Jeho detské práce sa objavovali na školských výstavách, dokonca vynikal vo vyšívaní gobelínov! Doteraz v reštaurácii počas čakania na jedlo pokreslí papierové obrúsky.
Umeleckým smerom sa však nevydal, „popri hokeji“ chodil na stavebnú priemyslovku. Hoci urobil všetky ročníkové skúšky, k maturite sa napokon nedostal – vydraftovali ho do NHL a odišiel do USA.
Najťažšie chvíle
Národný dres si v premiére obliekol na turnaji reprezentačných šestnástok ako pätnásťročný. V zápase proti Sovietskemu zväzu si však vážne zranil nohu, takmer nemohol chodiť a hrozilo mu, že s hokejom bude koniec.
„Naši mali väčší strach než ja. Bolo to strašné. Dva mesiace som nemohol ani chodiť, noha začala vápenatieť. Mal som na nej veľkú hrču, ktorá sa nestrácala. Lekári nevedeli čo s tým. Len jeden – dal mi injekciu, po ktorej sa veľká časť opuchliny vstrebala, a mohol som sa vrátiť na ľad. Ale tá hrča na nohe mi zostane asi navždy.“
NHL a Mario
Jágr sa dostal do povedomia skautov NHL už na svetovom šampionáte hráčov do dvadsať rokov vo Fínsku – v prelomovom roku 1989.
Rokovaní prebehlo viac, skončil vydraftovaný v 1. kole u pittsburských tučniakov. Svoj životný vzor Maria Lemieuxa však prvýkrát videl podstatne skôr – v roku 1985 na hokejových MS v Prahe, kde vtedy dvadsaťročný Mario reprezentoval Kanadu.
Ako rýchlo sa po Jaromírovom príchode do Penguins s Mariom skamarátili, tak rýchlo priateľský vzťah aj ukončili – po konflikte v závere uplynulej sezóny. Riešili ho za zatvorenými dverami a v médiách o ňom nechcú hovoriť. Jaromír aj preto urýchlil svoj odchod z Pittsburghu a podpísal dvojročný kontrakt s Washingtonom. A aj preto je na svete zmluva, akú svet zatiaľ nevidel.
Washington
Jágr tvrdí, že okrem automobilov si na luxusné veci nepotrpí. Najčastejšie ho vidno oblečeného v tričku a rifliach. Obleky si však dáva šiť na mieru u svetových značiek, všade mu na podšívku napíšu – Jaromír Jágr. Počas sezóny ich potrebuje šesť až osem.
Po príchode do Washingtonu si prenajal priestrannú luxusnú vilu s fitnescentrom a zimnou záhradou, pri ktorej je prístavisko lodí a piesková pláž, chystá sa kúpiť si loď.
Skutočné zázemie si však buduje v ČR, kam sa chce po skončení hokejovej kariéry vrátiť a venovať sa podnikaniu. Medzi aktivity jeho Jágr Teamu patrí hokejová škola pre nové talenty a výstavba športovej haly neďaleko Prahy, „prepožičal“ meno aj spomínanému športovému Jágrbaru v širšom centre Prahy.
Viera a UFO
Je pomerne známe, že k hokejistovmu predzápasovému rituálu patrí bozk na krížik, ktorý stále nosí na krku, až potom berie hokejku a vbieha na ľad. Jágr je silne veriacim človekom, ale o svojom vzťahu k Bohu hovorí nerád. Skôr sa dokáže rozrozprávať o mimozemšťanoch – verí aj v ich existenciu a na túto tému je schopný vážne rozprávať celé hodiny.
„Rád čítam knihy o UFO. Žiadne sci-fi, sú to dokumenty, fakty.“
Miláčik médií
Pri prvých krokoch na ľade NHL neovládal angličtinu, a preto s novinármi takmer nekomunikoval. Dnes je miláčikom médií aj za oceánom.
Správa sa prirodzene, spontánne, občas placho. Stále vtipkuje a smeje sa, je veľkým dieťaťom a tomu označeniu sa nebráni.
„Niekedy mi napadne, že hokeju obetujem až priveľa. Trebárs sa popoludní prebudím a uvedomím si, že je ďalší deň preč. Jednoducho som ho prespal, aby som sa pripravil na zápas. Premýšľam, čo mám zo života. Čo všetko obetujem tým nádherným, ale krátkym pocitom úspechu. Napadá mi, že by som určite mohol byť priemerným hráčom NHL a žiť oveľa pokojnejší a pestrejší život. Lenže – to nechcem. Túžim byť najlepší.“
Autor: JANA BENKOVÁ
