Kandidátom SDĽ je viceprezident Konfederácie odborových zväzov Igor Lenský.
Jeho najväčšou príťažou v „boji“ o post prvého slovenského ombudsmana bude zrejme skutočnosť, že bol členom komunistickej strany a v minulom režime vyšetroval ako mestský prokurátor niektorých súčasných politikov vrátane Jána Budaja – jedného z ľudí, čo vydali knihu Bratislava nahlas.
„Naozaj sme túto vec riešili. Mali sme preskúmať, či vydaním tejto publikácie nebol porušený istý predpis. Tam som sa zoznámil napríklad s Budajom, Mariánom Hubom a inými. Výsledkom vyšetrovania bolo, že zákon porušený nebol. Ešte raz sa nám to vrátilo na preskúmanie iného možného porušenia zákona – aj v tom prípade sme rozhodli, že k nemu nedošlo.“
To, že túto vec vôbec skúmal, je však terčom kritiky aj dnes – zvlášť, ak má ombudsman zaštiťovať práve neporušovanie ľudských práv.
Lenský: „Bez ľudí, ako bol Ján Budaj a Milan Kňažko, by tá revolúcia nebola, ale bez takých komunistov, ako som ja, by tá revolúcia nebola zvíťazila.“
Jediný, čo sa vrátil z politiky do odborov
Jedno z troch prísloví, ktorými sa Lenský riadi, je: „Kto príde neskoro, toho život potrestá.“
Po novembrových udalostiach 1989 sa stal predsedom štrajkového výboru na Mestskej prokuratúre Bratislava.
„Tým som snáď troška odčinil tie tri roky v KSČ.“
Od roku 1990 sedí na odborovej stoličke a zdá sa, že jeho pozícia vo vrcholových orgánoch je pevná.
„Je to práca s ľuďmi, ktorá ma baví a prináša stále niečo nové, aj keď často hovoríme tie isté veci.“
Na otázku, s ktorou vládou sa mu spolupracovalo najlepšie, odpovedá, že takmer so všetkými to bolo v poriadku, až na posledné tri roky poslednej Mečiarovej vlády.
„Určite mám priateľov aj medzi politikmi – asi najbližší mi je Milan Ftáčnik, chodil som s ním aj na strednú školu.“
Minister bol aj krstným otcom dvoch kníh, ktoré vydal – jedna je o odbornej problematike, druhá o Ježišovi Nazaretskom.
„Raz som sa ocitol aj v politickej funkcii. V roku 1992 ma SDĽ nahovorila a kandidoval som do Federálneho zhromaždenia.“ Pri hlasovaní o rozdelení federácie sa zdržal.
„Odvtedy sa držím odborov. Môžu byť dobrým odrazovým mostíkom do politiky, ak sa nechcete nikdy vrátiť. Ja som jediný, ktorý sa po polroku politiky vrátil. Roman Kováč, Kalman, Mesiarik, Tkáč zostali.“
Mám na to!
A čo by riešil ako ombudsman v prvom rade?
„Očakávam, že väčšina podnetov bude z dôvodu nečinnosti orgánov verejnej správy. Myslím, že vo väčšine prípadov nepôjde o politické aféry, ktoré by rozkolísali niečiu stoličku.“
Neobáva sa, že by na novom poste sklamal.
„Možno z nedostatku skromnosti si myslím, že takúto prácu robiť viem. Tá práca bude v mnohom podobná, ako som robil na prokuratúre. Aj tam sme vybavovali podnety občanov. Myslím si, že ako profesionál, ako človek, ktorý to robiť vie, by som bol na to povolaný.“
Som vhodným kandidátom
Lenský sa cíti vhodným kandidátom aj pre svoju súčasnú funkciu.
„V odboroch som bol nútený obhajovať ľudské práva alebo iné práva občanov. Keďže odbory nemajú žiadnu výkonnú moc, bol som nútený hľadať riešenia za stolom.“
Na zákone o verejnom ochrancovi ľudských práv by nemenil nič, až na jednu vec.
„Keby som mohol niečo zmeniť, tak nie v samotnom zákone, ale priamo v ústave. Ombudsman by mal mať právo ísť na Ústavný súd, keď si myslí, že niečo nie je v poriadku. Myslím si, že to je jediný vážny fľak na tom zákone.“
A ako hodnotí skutočnosť, že v Legislatívnej rade vlády hlasoval proti zrušeniu paragrafu o hanobení prezidenta republiky?
„Nechcel som podporiť účelovú záležitosť, keď ide o konkrétneho novinára. Je jasné, že podoba toho zákona je anachronizmom. Podľa mňa to však treba analyzovať celkovo. Sloboda tlače je, samozrejme, vec absolútne nedotknuteľná.“
Šance na zvolenie?
„Keď mám byť zlomyseľný, tak ak nebude dobrá vôľa politikov a politických strán, obávam sa, že ombudsman nebude zvolený. A to ešte dlho.“
Ale má aj svoj vlastný, osobný sen: „Keby vôbec neprišla otázka na tému ombudsmana, mám taký sen – byť poslancom Európskeho parlamentu.“
Pretože jedno z troch Lenského prísloví znie: „Kto sa príliš často pozerá do minulosti, riskuje, že mu ujde budúcnosť.“
Nejde o peniaze?
Ako odborový predák zarába niečo vyše tridsaťtisíc korún.
„Ombudsman by mal mať taký plat ako podpredseda parlamentu a ja skutočne neviem, koľko ten reálne zarába.“
Svoj súčasný príjem nepovažuje za malý.
„Ale najlepšie by bolo byť ústavným sudcom, aj tam ma zvolil parlament, ale pán prezident si vybral iných.“
Vlastní dva byty – jeden s manželkou, v druhom býva jeho mama – a automobil Honda Civic.
Posledné príslovie Igora Lenského: „Keď nevieš, kam ideš, pozri sa, odkiaľ prichádzaš.“
ROMAN KRPELAN
FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
