Jána Hrubalu verejnosť prvýkrát výrazne zaevidovala ešte za poslednej Mečiarovej vlády.
Vtedy odmietol dať Lexovej SIS povolenie na odpočúvanie banskobystrického biskupského úradu – ako sudca tamojšieho krajského súdu.
Neurobil tak ani po osobnej intervencii vtedajšieho námestníka tajnej služby Jaroslava Svěchotu – ktorý označil túto „záležitosť za záujem štátu“.
Riskoval veľa – má 38 rokov, dve deti, dcéru a syna.
Od roku 1988 bol sudcom, aj na postoch podpredsedu okresného a krajského súdu, od roku 1996 je v advokácii.
A aby nezaháľal, „mimovoľne“ absolvoval niekoľko stáží v Nemecku a v USA.
Nepotrebuje politické krytie, je cenený v Ponikách
Po odchode do advokátskej praxe figuroval v mnohých súdnych prípadoch, ktoré sa stali precedensom pri ochrane verejného záujmu občanov, ako aj pri rasovo motivovaných trestných činoch, ale napriek tomu nemá za sebou žiadne politické „krytie“ na post ombudsmana – je nominantom mimovládnych organizácií.
O jeho verejnej podpore však už dnes hovorí OKS a uvažuje SMK.
„Post ombudsmana považujem za službu verejnosti, výrazný pilier pri ochrane jej oprávnených záujmov. Preto dobrý ombudsman nemusí byť obľúbencom politikov či štátnych orgánov – často háji verejnosť práve proti nim.“
Mimovládne organizácie ho oslovili preto, že v agende ochrany pred zneužitím moci bol viackrát úspešný pred Ústavným súdom aj voči štátnym orgánom.
„Asi to bolo ocenením práce celého nášho tímu z mimovládnej organizácie CEPA v Ponickej Hute a možno aj výzvou pokračovať v tejto robote.“
Víťazstvo verejnosti nad „vyššími“ záujmami
Profesionálny postoj v súvislosti s kauzou predaj triptychu Klaňanie sa Troch kráľov tohto sudcu posunul do mediálnej roviny.
On pritom len slúžil spravodlivosti – keď od neho SIS žiadala dať súhlas na monitorovanie biskupského úradu a Rudolfa Baláža kvôli diskreditácii katolíckej cirkvi, rezolútne odmietol.
„Môj postoj je jednoduchý, vykonával som svoju prácu. Spomínaná kauza pre mňa nie je z odborného hľadiska ničím výnimočná. Jednoducho neboli splnené zákonné podmienky na to, aby sa tieto prostriedky nasadili. SIS mi nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by čo i len spravdepodobňovali protizákonnú činnosť biskupského úradu. Pre mňa šlo o rutinný výkon povolania.“
Je pravda, že tušil, že môže ísť o provokáciou – čo sa neskôr aj preukázalo.
Napriek svojmu vtedy skutočne hrdinskému postoju v kauze triptych považuje však Hrubala za najväčšie úspechy prípady, v ktorých sa mu spolu s kolegami podarilo posilniť práva komunít.
„Veľmi často hájime verejný záujem proti záujmu štátu alebo silnejších lobistických skupín.“
Vážnym precedensom v justičnej praxi sa stalo aj Hrubalovo víťazstvo v prípade útoku na mladého Róma.
Dovtedajší výklad rasovo motivovaného trestného činu totiž umožňoval argumentáciu, že na Rómovi nemožno spáchať rasovo motivovaný trestný čin – pretože je tej istej rasy ako „biely“.
Tento úspech mal „za následok“ ďalší – úpravu zákonnej normy.
Ombudsman môže byť silný aj slabý
„Slovenský zákon, ktorý špecifikuje pozíciu ombudsmana, mu dáva možnosti byť veľmi aktívny, ako aj veľa toho neurobiť,“ tvrdí Hrubala.
Vzhľadom na realitu, v ktorej sa Slovensko nachádza, sa domnieva, že by bolo lepšie, keby mal silnejšie pozície, ako mu momentálne dáva zákon.
Načo, keď niekto tvrdí, že ombudsman bude len formálnym doplnkom slovenského právneho systému?
„Záleží na osobe. Ak bude ombudsman znalý problematiky, jeho právny názor sa bude opierať o rozbory, fakty a právo, a pokiaľ bude dostatočne razantne svoj názor prezentovať, má možnosť vydobyť si silné postavenie a tým pomáhať ľuďom.“
Aj on zastáva názor, že bude na začiatku lepšie, ak bude ombudsmanom odborník.
„Musí vedieť oprieť svoj morálny postoj aj o právnu argumentáciu. Vzhľadom na to, že som v praxi kvázi ombudsmanské prípady zažil, hlboko pochybujem, že by na úspech stačila iba neformálna autorita. Zatiaľ sme víťazili len tvrdou právnou argumentáciou.“
Priority
Práve v krízových obdobiach môžu právne názory, prípadne správna medializácia prinútiť politikov a úradníkov nezneužívať moc.
„Ombudsman môže aj tlakom na verejnú mienku výrazne sťažiť tendencie a príťažlivosť moci porušovať právo alebo obmedzovať slobody občanov. Politici chcú byť vždy zvolení. Takže ak budú ľudia vidieť, že ich nominanti zneužívajú moc a uznávaný ombudsman to vyargumentuje, politikom to skomplikuje situáciu.“
V prípade, že prevládne chuť politikov a úradníkov obchádzať zákony, bude podľa Jána Hrubalu platiť pravidlo: „Čím nesympatickejší pre politickú garnitúru, tým lepší pre občanov.“
FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
