Päťtisícové Slovensko je známe a možno aj vychýrené tým, že má na jednu čo i len zaujímavejšiu funkciu desiatky kandidátov. Len tých prezidentských bolo vyše dvadsať.
Oficiálnych kandidátov na post historicky prvého slovenského ochrancu verejných práv, ombudsmana je zatiaľ päť – ale do ôsmeho februára sa ich počet môže zvýšiť.
Už dnes sa vie, že svojho človeka by na tomto poste radi videli aj niektorí Rómovia – hovoria o podpredsedovi svojho parlamentu Tiborovi Loranovi, o funkciu prejavil záujem aj niekdajší kandidát na prezidenta a jeden z dvoch viditeľných členov LDÚ Juraj Švec.
Okrem nich navrhujú svojho kandidáta mimovládne organizácie či politické strany. A keďže koalícia nie je schopná zjednotiť sa na jednom človeku ani v tomto prípade, navrhuje KDH Martina Lauka, DS, SDKÚ a ANO podporujú sudkyňu Janu Dubovcovú, SDĽ a SOP „majú“ svojho odborára Igora Lenského, HZDS a PSNS spisovateľa Ladislava Ťažkého.
Advokátovi Jánovi Hrubalovi prejavilo doteraz podporu až stotridsaťšesť mimovládnych organizácií!
Ktorého z kandidátov podporia alebo navrhnú, zatiaľ nepovedali SNS, Smer a SMK – kto ním nakoniec bude, môžu poslanci rozhodnúť hlasovaním už 19. februára. Ombudsman sa volí na päť rokov, jeho úrad bude mať pätnásť až osemnásť zamestnancov a náklady na jeho zriadenie budú asi dvadsať miliónov korún.
V prípade, že sa politické strany a ich poslanci nedohodnú ani na jednom z kandidátov, bude sa navrhovať a voliť a navrhovať a voliť – donekonečna, zas a zas.
Nakoniec – už to poznáme z „volebného kolotoča“ slovenskej hlavy štátu.
Politické strany tam nakoniec navrhovali kadekoho, len aby vôbec niekoho navrhli a aby im občania nevyčítali, že im na zvolení prezidenta republiky nezáleží.
Mimochodom, aj niektorí z oslovených kandidátov na ombudsmanov nominovaných politickými stranami vyvolávali pri rozhovoroch s redaktormi SME skôr dojem, že sú do tej pozície tlačení. (rom)
