Takto to vyzeralo, keď sa byty a výťah stavali, dnes je všetko skolaudované. Robotníci denníku SME tvrdili, že ŽSR im dali zákazku na údajných šesťdesiat miliónov. Len výstavba piatich podkrovných bytov na Bazovej 2 stála podľa šéfov ŽSR okolo devätnásť miliónov, spodné byty sa podľa nájomníkov kvôli výstavbe maľovali, okná sa menili a ďalšie „štyri bytové jednotky“ sú podľa pána Čikovského na Bazovej ulici – vedľa – „v rozpracovanosti“. Do bytu vľavo od výťahu (na obrázku) sa sťahovali nájomníci pár dní po zverejnení článku v SME. Že by sa báli, že im byt nakoniec nedajú a predsa len zostane zahraničným návštevám, ako pôvodne hovoril pre denník Práca riaditeľ odboru ŽSR na prácu s verejnosťou Čikovský? FOTO SME – ROMAN KRPELAN
Začiatkom decembra vyšiel denník SME s informáciou, že brat premiéra Miroslav Dzurinda získal nadštandardný byt za štátne peniaze.
Dali ho postaviť Železnice SR na Bazovej ulici 2 v Bratislave – ako jeden z piatich podkrovných bytov v tomto komplexe.
Miroslav Dzurinda ho získal v pozícii riaditeľa divízie železničných koľajových vozidiel štátneho podniku ŽSR na svoje meno.
Okamžite po spustení kauzy požiadal predseda vlády Mikuláš Dzurinda Najvyšší kontrolný úrad SR o prešetrenie bytovej politiky železníc, niekoľko hodín nato začali funkcionári ŽSR vydávať stanoviská, podľa ktorých bolo poskytnutie bytov bežným krokom pri riešení bytovej situácie ich zamestnancov.
Funkcionári sa však dopustili niekoľkých „nepresností“ – pokiaľ vedome neklamali.
Byty pre manažérov na Šancovej
Všetko sa teda začalo tým, že Železnice SR sa rozhodli napriek miliardovým dlhom riešiť bytovú otázku svojich manažérov.
Už v auguste denník SME informoval, že na rohu Šancovej ulice v úzkom centre Bratislavy bývali v bytoch Železníc SR napríklad vtedajší štatutárny zástupca generálneho riaditeľa a zároveň námestník generálneho riaditeľa ŽSR pre technický rozvoj Ladislav Saxa, námestník pre ekonomiku Dušan Zelinka, námestník pre rozvoj a marketing Pavol Kužma aj hovorca železníc Miloš Čikovský.
Mali mať k dispozícii troj- a štvorizbové byty s tým, že dostali možnosť si ich odkúpiť.
Dokonca nie draho – podľa slov Miloša Čikovského za sumu „presahujúcu milión korún“, štvorizbový byt v centre hlavného mesta má pritom hodnotu minimálne dvakrát vyššiu.
Byty pre vyvolených na Bazovej
Koncom septembra denník SME zistil, že luxusné byty stavajú ŽSR aj na Bazovej ulici – v tichej lokalite druhého bratislavského obvodu, tiež v širšom centre hlavného mesta.
Čikovský SME oznámil, že ide o realizáciu „v rámci sociálneho programu“.
Už táto formulácia bola zarážajúca – k dvom bytom totiž už vtedy zvonku pristavovali samostatný výťah, v jednom stavali presklenú stenu, dve kúpeľne a kozub.
Práve tento byt mal patriť Miroslavovi Dzurindovi. Susedia stretli aj jeho manželku, ako prišla na Bazovu 2 vyberať kachličky a iné „drobnosti“.
O tom, že ide o byt pre premiérovho brata si šuškali aj robotníci, ktorí byt stavali.
Bola to len fáma?
Miroslav Dzurinda na otázku SME – Vám sa nezdá byt, ktorý má dve kúpeľne, kozub, zimnú záhradu a osobitný výťah, nadštandardný? – 7. decembra odpovedal: „Ja sa s vami nebudem baviť. Ak budete mať problém a viete, že niečo nie je v poriadku, konajte. Ale toto, čo ja mám doma, je môj problém.“
Nepresnosť alebo lož? – prvá
Na žiadosť denníka SME, kto bude v piatich bytoch na Bazovej ulici bývať, Miloš Čikovský reagoval 7. novembra 2001: „Päť bytových jednotiek bude odovzdaných do užívania koncom roka 2001, zoznam uchádzačov, ktorým budú byty pridelené, k dnešnému dňu nie je uzatvorený.“
Nebola to pravda.
Podľa dokumentov, ktoré má denník SME k dispozícii, sa do spomínaných piatich podkrovných bytov boli zahlásiť na odber zemného plynu piati reálni, živí ľudia už 31. októbra 2001.
Teda sedem dní pred vyhlásením Miloša Čikovského pre SME, že „zoznam uchádzačov nie je uzatvorený“.
Mimochodom, o „živých“ ľuďoch hovoríme preto, lebo sa zahlasovali osobne – na základe svojho občianskeho preukazu a v rubrike plynárov odberateľ je presne toto slovo: „Živý.“
Nepresnosť alebo lož? – druhá
V deň zverejnenia informácie denníka SME o pridelení luxusného bytu Miroslavovi Dzurindovi za štátne peniaze Miloš Čikovský reagoval už podstatne inak ako pre náš denník.
Denník Práca 12. decembra citoval jeho slová s tým, že „z piatich v súčasnosti dokončených bytov v tomto objekte (na Bazovej ulici 2 v Bratislave) sú nadštandardné dva. Tie však majú byť určené pre zahraničné návštevy, ktorým Železnice SR doteraz platili ubytovanie v hoteloch“.
Z dvoch uchádzačov zo ŽSR, ako ich Čikovský nazýval pred mesiacom, sa zrazu stali podľa denníka Práca „zahraničné návštevy“.
Zaujímavé boli aj vyjadrenia vtedajšieho námestníka riaditeľa ŽSR pre technický rozvoj Ladislava Saxu.
V polovici decembra 2001 týždenníku Plus 7 dní povedal: „Pán Dzurinda síce dostal byt, ale nie ten, o ktorom hovoríte (s výťahom, presklenou stenou, kozubom, dvoma kúpeľňami – pozn. red.). Spomínaný luxusný byt nebude pridelený nikomu, železnice ho budú využívať na reprezentačné účely pre návštevy riaditeľov či iných vysokých funkcionárov železníc z iných štátov. K dispozícii pre svoje návštevy ho bude mať aj ministerstvo dopravy. V každom štáte majú železnice takýto byt.“
Podľa informácií denníka SME privítali Železnice SR v minulom roku najviac desať zahraničných návštev na najvyššej úrovni, len pár zostalo v Bratislave dlhšie ako jeden deň.
Čikovský naopak tvrdí, že „železnice prijímajú zahraničné návštevy každý deň, každý deň je nejaký kontakt“. Ekonomickí redaktori nepovažujú slová hovorcu za reálne.
Kde budú spať zahraničné návštevy? Pred bránou?
Najzaujímavejšou otázkou je však táto – kde budú spať spomínané zahraničné návštevy?
Podľa dokumentov denníka SME sa totiž do piatich podkrovných bytov na Bazovej ulici 2 v Bratislave prihlásilo na platbu odberu plynu presne päť nájomníkov. Všetci piati sa boli podľa pracovníčky SPP v zákazníckom stredisku na Votrubovej ulici prihlásiť osobne s občianskym preukazom – už spomínaného 31. októbra 2001!
Ani jeden z nájomníkov sa neprihlasoval v mene Železníc SR vo veľkoodberateľskom stredisku – všetci sa prihlasovali na vlastné meno, ako fyzické osoby v maloodberateľskom stredisku.
Pracovníčka tohto oddelenia Ruthová nám povedala: „Prihlasovali sa tu a pýtali sme sa, či to budú mať ako fyzické osoby, alebo kto tam bude bývať. Povedali, že fyzické osoby.“
Na našu otázku, či môže fyzická osoba zahlásiť na svoje meno odber plynu na konkrétny byt, ktorý by mal patriť firme, Ruthová odpovedala: „Nie, inak to býva pod firmami.“
Je to logické. Prečo by niekto na seba nahlasoval byt a platil plyn, ktorý by mu nik potom nemohol uhradiť? Prečo by byt na služobné účely nenahlasovala firma, ktorá si môže odber plynu odpísať z daní?
Podľa právnika by sa také niečo mohlo považovať aj za podvod.
Päť šťastlivcov?
Takže kto patrí medzi piatich šťastlivcov, čo mali dostať od železníc nové byty?
31. októbra 2001 sa do piatich podkrovných bytov na Bazovej ulici 2 v Bratislave na čísla 13, 14, 15, 16, 17 nahlásili na odber plynu tieto fyzické osoby, zamestnané vtedy v štátnom podniku ŽSR:
Ing. Miroslav Dzurinda – riaditeľ divízie železničných koľajových vozidiel,
Banáš Marián – oddelenie hospodárenia s majetkom, technický pracovník,
Ing. Melcer Ján, generálne riaditeľstvo ŽSR, úsek generálneho riaditeľa, útvar zmocnenca,
Novák Štefan – oddelenie pozemných stavieb, vedúci oddelenia,
Polláková Mária – referent.
Čo na to zákon
To, že niekto z piatich menovaných osôb teraz podkrovný byt na Bazovej ulici 2 v Bratislave nedostane – na základe vyjadrení pánov Saxu a Čikovského pre médiá, že jeden (podľa Saxu) alebo dva (podľa Čikovského) z bytov sú určené zahraničným návštevám, je možné.
Podľa bývalého ústavného sudcu, právnika Jána Drgonca by však v prípade nahlásenia fyzickej osoby do užívateľských práv bytu namiesto štátneho podniku došlo „k obchádzaniu účelu zákona §39 Občianskeho zákonníka“.
Zjednodušene: Ak by sa teda niektorá z menovaných piatich fyzických osôb prihlásila napríklad na odber plynu v určenom byte ako fyzická osoba, a zastupovala by pritom štátnu inštitúciu, porušila by podľa bývalého ústavného sudcu Slovenskej republiky zákon platný v právnom štáte – Slovenskej republike.
A ak by sa také niečo predsa len mohlo stať, je bývalý ústavný sudca Drgonec presvedčený, „že ide o jeden zo zákonom predvídaných dôvodov neplatnosti právneho úkonu“.
Záverom
Je potom možné aj to, že Miroslav Dzurinda získal nakoniec zmluvu na iný byt, aký bol preňho pôvodne stavaný?
Koniec koncov, dostal ju až v druhej polovici decembra – po vyjdení článku v SME.
Plyn platil minimálne o mesiac a pol skôr.
