Washington 20. januára (TASR) - Prvý rok pôsobenia Georgea W. Busha vo funkcii najvyššieho amerického predstaviteľa je príbehom dvoch prezidentov - jedného, ktorý zastával úrad do 11. septembra a druhého, ktorý nastúpil po tomto dátume.
Do 11. septembra sa Bush "potĺkal" sám zameriavajúc sa na domácu politiku, tráviac veľa času na svojom texaskom ranči a stávajúc sa čoraz častejším terčom demokratov v súvislosti s kontroverznými voľbami, ktoré vyhral až na základe rozhodnutia najvyššieho súdu.
Potom však došlo k najhorším útokom na americkej pôde a Bushovi sa svet obrátil hore nohami. Sám ako možný terč útokov teroristov sa stal vojenským vodcom v podstate zo dňa na deň. Muž, ktorý dovtedy ignoroval bojiská, zrazu stál pri troskách Svetového obchodného centra a prisahal pomstu. Jeho popularita narástla do obrovských rozmerov a trvá dodnes.
"Určitým spôsobom sme mali dvoch prezidentov a dve prezidentské obdobia," tvrdí Stephen Hess z Brookingského inštitútu, ktorý bol poradcom štyroch prezidentov. Nikto v Bielom dome nie je ochotný priznať, že Bush sa zmenil, pretože by to znamenalo pripustiť, že pred útokmi bol niekým iným. Poradcovia konštatujú, že Amerika vidí stále tú istú osobu, ktorá sa chopila moci presne pred rokom 20. januára - len agenda sa zmenila. USA sú totiž vo vojne.
Je však zrejmé, že hrozba terorizmu urobila Busha pozornejším. Menej často sa počas prejavov dopúšťa omylov a niekedy namiesto pozorného čítania svojich poznámok dokonca improvizuje. Až do 11. septembra ho analytici považovali za viac zameraného na domácu politickú scénu - na rozdiel od jeho otca, bývalého prezidenta Georgea Busha, ktorý sa orientoval na zahraničie. Bush jr. chcel utužiť vzťahy USA s južným a severným susedom tvrdiac, že dobrá zahraničná politika sa začína práve u susedov. Nebral pritom ohľad na kritiku zo strany Ruska, Číny a európskych spojencov týkajúcu sa národného protiraketového obranného systému.
Teroristická kríza a medzinárodná koalícia ho však prinútili obrátiť list a pozerať sa viacej smerom von. Zahraniční lídri sa v súčasnosti pretekajú v tom, kto bude môcť zavítať do Bushovej Oválnej pracovne. Nie je to až tak dávno, čo si počas predvolebnej kampane Bush nevedel spomenúť na meno pakistanského prezidenta. Teraz označuje Parvíza Mušarráfa za kľúčového spojenca a vyzná sa aj v pakistanskej vnútropolitickej situácii.
Bush je zásadový a neústupčivý vo svojich snahách potrestať aktérov teroristických útokov. Túto svoju vlastnosť aj prezentoval počas minuloročného americko-čínskeho konfliktu, ktorý vznikol po kolízii čínskej stíhačky s americkým špionážnym lietadlom a jeho následnom núdzovom pristátí na ostrove Chaj-nan. Hoci bol nekompromisný voči čínskym požiadavkám o ospravedlnenie sa, incident sa skončil bez vážnejšieho poškodenia americko-čínskych vzťahov. Práve naopak, na budúci mesiac sa má Bush stretnúť s čínskym prezidentom Ťiang Ce-minom. Najnovšie dali síce USA údajne namontovať odpočúvacie zariadenia do Ťiangovho lietadla, ale Čína o tom zatiaľ mlčí. Chvályhodná je aj Bushova schopnosť udržať dobré vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom aj napriek tomu, že Washington oznámil odstúpenie od zmluvy ABM o systéme protiraketovej obrany.
Keď sa Bush chopil funkcie, mnohí Američania od neho očakávali len veľmi málo alebo nemali ani len potuchy, čo vôbec očakávať môžu. Mnohí ho dokonca ani nepovažovali za legitímneho víťaza volieb. Bush však ukázal svoje schopnosti aj doma. Podarilo sa mu presadiť dve zásadné veci - reformu školstva a zníženie daní, prostredníctvom čoho sa bude tento rok snažiť upevniť pozíciu republikánov v Snemovni reprezentantov aj v Senáte.
Napriek tomu všetkému však môže recesia ekonomiky pripraviť Bushovi rovnaký úder, aký utrpel jeho otec. Víťazovi vojne v Perzskom zálive sa v roku 1992 nepodarilo dosiahnuť znovuzvolenie a čiastočne práve pre ekonomickú situáciu musel priznať porážku a odovzdať vládu demokratom na čele s Billom Clintonom.
