Bratislava 19. januára 2002 (TASR) - V nedeľu sa dovŕši rok od inaugurácie amerického prezidenta Georgea W. Busha. Aj vzhľadom na to, že to bolo veľmi komplikované obdobie - najmä pre Spojené štáty americké, počas ktorého sa zásadne a nadlho zmenil svet - uvádzame chronológiu približujúcu Bushovu politickú činnosť za posledný rok, ako aj niekoľko fragmentov z jeho osobného i rodinného života.
20. januára 2001 - Republikán George W. Bush zložil vo washingtonskom Kapitole prezidentskú prísahu do rúk najvyššieho sudcu a stal sa 43. prezidentom USA. Bush v úrade vystriedal Billa Clintona. Nový prezident prisahal na tú istú Bibliu ako pred 12 rokmi jeho otec.
23. januára 2001 - Americký prezident George W. Bush zakázal finančnú podporu z federálnych fondov pre medzinárodné organizácie pre plánované rodičovstvo, ktoré sídlia mimo územia Spojených štátov, ak "praktizujú, alebo aktívne podporujú" interrupcie.
24. januára 2001 - S niekoľkodňovým oneskorením zagratuloval ruský prezident Vladimir Putin novozvolenému americkému prezidentovi Georgeovi W. Bushovi k nástupu do funkcie. Okrem iného v liste najvyšší ruský predstaviteľ uviedol, že Rusko je pripravené na rovnocennú a pre obe strany výhodnú vzájomnú spoluprácu.
31. januára 2001 - Americký prezident a jeho ruský kolega Vladimir Putin vo svojom prvom telefonickom rozhovore vyjadrili presvedčenie, že medzi Washingtonom a Moskvou sa rozvinie "úzky a plodný" dialóg.
1. februára 2001 - Bush zvolal prvé zasadnutie vládneho kabinetu a ministrov. Požiadal ich pritom, aby dodržiavali "najvyššie etické štandardy" a uspokojili sa s čo najnižšími rozpočtami. Zároveň dal najavo, že bude tvrdo postupovať voči tým, čo sa pokúsia skrížiť mu plány.
3. - 4. februára 2001 - Šéf Bieleho domu, ktorý sa usiloval presadiť odvážny plán zníženia daňového zaťaženia až o 1,3 bilióna dolárov, prirovnal nedávny hospodársky rozmach USA k veľkolepej party. Daňové úľavy v priebehu desiatich rokov povedú k ich zníženiu a prispejú k oživeniu ekonomického rastu.
5. februára 2001 - Kanadský premiér Jean Chrétien sa stal prvým vysokým zahraničným predstaviteľom, ktorý oficiálne navštívil nového prezidenta USA. Hlavnou témou ich rozhovoru bol obchod.
9. februára 2001 - Prezident G. W. Bush vyzval Palestínčanov, aby poskytli novému izraelskému premiérovi Arielovi Šaronovi čas na sformovanie novej vlády, pretože len tak môže splniť svoje sľuby o hľadaní mierového riešenia situácie na Blízkom východe.
15. februára 2001 - George W. Bush v predvečer svojej prvej zahraničnej návštevy, ktorá smerovala do susedného Mexika, vyhlásil, že chce spraviť zo začínajúceho sa storočia "storočie amerického kontinentu".
16. februára 2001 - G. W. Bush vykonal svoju prvú zahraničnú návštevu. Cieľom jeho cesty bolo Mexiko. Na ranči svojho mexického partnera Vicenteho Foxa rokovali najmä o ekonomickej spolupráci. Ide o bezprecedentnú návštevu, pretože prvá zahraničná cesta novozvoleného prezidenta USA tradične smerovala do Kanady.
21. februára 2001 - Bush vyzval politických rivalov Indiu a Pakistan na urovnanie vzájomných sporov.
23. februára 2001 - George W. Bush vo víkendovej rezidencií prezidentov USA v Camp Davide privítal predsedu britskej vlády Tonyho Blaira. Témou ich rokovaní počas dvoch dní bola situácia v Iraku a problematika Európy.
28. februára 2001 - Prezident G. W. Bush vo svojom prvom prejave pred americkým Kongresom vyzval túto inštitúciu, aby podporila jeho vládu. V prejave požiadal, aby Kongres pomohol vláde v priebehu desiatich rokov splatiť dva bilióny dolárov štátneho dlhu. Zároveň predstavil návrh rozpočtu na rok 2002, ktorý pri výdajoch 1,96 bilióna dolárov počíta so znížením daní.
9. marca 2001 - Americká Snemovňa reprezentantov väčšinou hlasov schválila návrh nového prezidenta na zníženie daní v celkovej výške 958 miliárd dolárov. Bush tak zaznamenal prvé veľké víťazstvo od svojho nástupu do funkcie.
15. marca 2001 - Rozsiahlou kritikou reagovali medzinárodné organizácie a vlády na rozhodnutie prezidenta Georgea W. Busha, že USA nemienia znížiť únik oxidu uhličitého, ktorý sa do ovzdušia dostáva z elektrární.
20. marca - USA odsúdili pokračujúce násilné útoky albánskych separatistov v severnom Macedónsku a vyhlásili, že hľadajú aj "nevojenské" spôsoby pomoci balkánskemu regiónu.
20. marca 2001 - G. W. Bush vo Washingtone počas schôdzky s izraelským premiérom Arielom Šaronom prisľúbil pomoc pri nastolení mieru na Blízkom východe. Dodal však, že Izrael a Palestínčania musia k dohode dospieť vlastnou cestou.
28. marca 2001 - Americký prezident odmietol dohodu týkajúcu sa boja proti globálnemu otepľovaniu, podpísanú v roku 1997 v japonskom Kjóte. Svoje rozhodnutie odôvodnil tvrdením, že zmluva je proti ekonomickým záujmom USA.
29. marca 2001 - G. W. Bush vyhlásil, že by bolo chybou, ak by Kongres neschválil kontroverzné otvorenie aljašského Arktického národného parku pre ťažbu surovín.
29. marca 2001 - Nemecký kancelár Gerhard Schröder, ktorý bol na oficiálnej návšteve USA, sa s G. W. Bushom zhodol vo všetkých otázkach vzájomných bilaterálnych vzťahov a zahraničnopolitických problémov okrem dohody z Kjóta o globálnom otepľovaní.
2. - 3. apríla 2001 - Prezident G. W. Bush vyzval Peking, aby predstaviteľom amerického veľvyslanectva v Číne okamžite umožnil kontakt s posádkou amerického prieskumného lietadla, ktoré po zrážke s čínskou stíhačkou núdzovo pristalo na ostrove Chaj-nan. Vyslovil sa za okamžitý návrat posádky do vlasti. Zároveň vyjadril znepokojenie nad tým, že Peking na žiadosť nereaguje. Zdôraznil, že ďalšie otáľanie naruší vzájomné vzťahy.
11. apríla 2001 - Prezident George W. Bush na brífingu v Bielom dome oficiálne vyjadril ľútosť nad stratou čínskeho pilota pri kolízii s americkým lietadlom z 1. apríla. Zároveň oznámil, že USA už plánujú prevoz posádky do Washingtonu.
12. apríla 2001 - Po prepustení posádky amerického špionážneho lietadla, ktorú zadržiavali čínske úrady, vyzval G. W. Bush Čínu ku konštruktívnejšej spolupráci.
28. apríla 2001 - Devätnásťročná dcéra prezidenta Georgea W. Busha Jenna dostala v piatok predvolanie na súd za to, že ako neplnoletá prechovávala alkohol.
1. mája 2001 - Prezident USA G. Bush prezentoval svoje stanovisko o vybudovaní národného obranného protiraketového štítu (NMD), ktoré vzbudilo najrôznejšie reakcie na celom svete.
1. mája 2001 - Americký prezident G. W. Bush uistil ruského kolegu Vladimira Putina vo vzájomnom telefonickom rozhovore, že Washington nepodnikne žiadne jednostranné rozhodnutia o strategickej stabilite. Bush Putinovi vysvetľoval plány na vybudovanie NMD a zároveň sa vyslovil v prospech zníženia stavov amerického jadrového arzenálu.
2. mája 2001 - Prezident USA G. W. Bush uzavrel s Kongresom kompromisnú dohodu o rozpočte na fiškálny rok 2002, ktorá mu umožní realizovať predvolebné sľuby o znížení daní a zvýšenie rozpočtových výdavkov, avšak nie v požadovanom rozsahu.
3. mája 2001 - Prezident Bush vyhlásil, že USA revidujú všetky vojenské kontakty s Čínou a prerušia tie, ktoré neprispievajú k zlepšeniu vzájomných vzťahov.
9. mája 2001 - Juhoslovanský prezident Vojislav Koštunica po stretnutí so svojím americkým partnerom vo Washingtone vyhlásil, že dôveruje novej etape vzájomných vzťahov. Obidvaja predstavitelia rokovali aj o citlivej otázke vydania Slobodana Miloševiča Medzinárodnému trestnému tribunálu pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii.
14. mája 2001 - G. W. Bush by vyhral ručné prepočítavanie diskutabilných hlasov na Floride v novembrových prezidentských voľbách. Napísal o tom v analýze denník USA Today, ktorý ju realizoval spolu s ďalšími periodikami.
16. mája 2001 - Bushov návrh riešenia súčasnej energetickej krízy obsahoval výraznú podporu ťažby a produkcie ropy, zvýšenie kapacity rafinérií, čím sa mal vytvoriť tlak, ktorý posunie ceny benzínu smerom nadol.
16. mája 2001 - Texaský súd nariadil dcére amerického prezidenta Jenne Bushovej vykonanie verejnoprospešných prác a povinnú účasť na preventívnom kurze o alkoholizme za to, že ako neplnoletá pila alkoholické nápoje.
17. mája 2001 - Bush zverejnil plán na zvýšenie energetických zásob USA. Upozorňoval v ňom na "základnú nerovnováhu medzi ponukou a dopytom" a poukazoval na neradostnú situáciu v americkej energetike.
30. mája 2001 - Bushova dcéra Jenna sa dostala opäť do ťažkostí s alkoholom. Polícia v meste Austin v štáte Texas zistila, že sa v istej mexickej reštaurácii na cudzí identifikačný preukaz snažila kúpiť alkohol.
1. júna 2001 - Prezident podpísal zákon o nulovej tolerancii pitia alkoholu u mládeže, s ktorým mali problém jeho dcéry, dvojičky Barbara a Jenna.
7. júna 2001 - Bush podpísal balík zníženia daní v objeme 1,35 bilióna USD, ktorý bude rozložený do obdobia 11 rokov, čím splnil svoj najdôležitejší predvolebný sľub.
7. júna 2001 - Bush prijal v Bielom dome slovenského premiéra Mikuláša Dzurindu.
12. júna 2001 - Americký prezident G. W. Bush odštartoval v Španielsku svoje prvé šesťdňové európske turné.
13. júna - Prezident USA na vrcholnej schôdzke Severoatlantickej aliancie v Bruseli naznačil podporu prijatiu nových členských krajín na summite NATO v roku 2002 v Prahe.
14. júna 2002 - George W. Bush odcestoval z Bruselu do švédskeho Göteborgu, kde sa stretol s európskymi predstaviteľmi zúčastňujúcimi sa na summite EÚ. V Göteborgu vyjadril silnú podporu rozšíreniu EÚ a NATO. Ubezpečil Rusko, že ho USA nepovažujú za nepriateľa a že časy studenej vojny sú preč.
15. júna 2001 - Bush pricestoval do poľského hlavného mesta Varšavy. Počas návštevy vyzval krajiny starého kontinentu na budovanie jednotnej Európy a ďalšie rozširovanie NATO.
16. júna 2001 - Americký prezident priletel do Slovinska na prvé stretnutie s ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. Štátnici rokovali o rôznych témach vrátane prílišného zbrojenia, rozširovania NATO, situácii na Balkáne a Blízkom východe, ako aj o otázke NMD, na ktorej sa však nedohodli. Bush sa do Washingtonu vrátil ešte v ten deň.
20. júna 2001 - Bush v telefonickom rozhovore apeloval na palestínskeho prezidenta Jásira Arafata, aby urobil všetko pre redukciu napätia na Blízkom východe.
26. júna - Bush sa počas svojho stretnutia s izraelským premiérom Arielom Šaronom v Bielom dome vyjadril optimisticky v otázke zmiernenia napätia medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi.
6. júla 2001 - V meste Kennebunkport odštartoval George W. Bush oslavu 55. narodenín rannou hrou golfu so svojím otcom, bývalým prezidentom USA Georgeom Bushom. Práve Kennebunkport je miestom, kde americkú hlavu štátu v roku 1976 zadržala polícia pri jazde pod vplyvom alkoholu, s ktorým mal v minulosti problémy.
18. júla 2002 - Bush začal návštevou Veľkej Británie druhé európske turné, počas ktorého sa zaoberal riešením širokej škály otázok - od protiraketovej obrany a klimatických zmien až po pomalý globálny rast ekonomiky. Hlavným bodom turné bola účasť na summite siedmich najvyspelejších štátov sveta a Ruska (G8) v Taliansku.
20. - 22. júla 2001 - Bush sa zúčastnil v talianskom Janove na summite G8. Ruský prezident Vladimir Putin a jeho americký partner sa dohodli na rozšírení obsahu rozhovorov o nových strategických vzťahoch. Šéfovia kabinetov siedmich najvyspelejších krajín boli opatrne optimistickí, čo sa týka skorého zotavenia sa konjunktúry v USA a Európe.
22. júla 2001 - Po summite G8 začal Bush oficiálnu návštevu Talianska, počas ktorej sa stretol aj s premiérom Silviom Berlusconim.
23. júla 2001 - Bush sa v Ríme prvý raz stretol s pápežom Jánom Pavlom II. Napriek tomu, že sa obaja prevažne zhodovali v názoroch na etické hodnoty, existujú aj otázky, v ktorých sa rozchádzali, napríklad v názore na trest smrti.
24. júla 2001 - Bush pricestoval do Kosova na krátku jednodňovú návštevu amerických vojakov, ktorí tam slúžia v rámci medzinárodných mierových síl KFOR.
2. augusta 2001 - Z ankety, ktorú uskutočnili americký denník Washington Post a televízna spoločnosť ABC, vyplynulo, že 59 percent ľudí bolo po šiestich mesiacoch spokojných s Bushovým riadením krajiny.
10. augusta 2001 - Bush odsúhlasil obmedzený výskum kmeňových buniek ľudských embryí. V televíznom prejave uviedol, že kontroverzný výskum sa bude len čiastočne financovať z federálnych zdrojov a bude podliehať prísnej kontrole.
13. augusta 2001 - George W. Bush uvítal podpísanie mierovej dohody v Macedónsku medzi albánskymi povstalcami a tamojšími vládnymi predstaviteľmi.
11. septembra 2001 - Pred desiatou hodinou miestneho času odletel americký prezident z Floridy smerom do Washingtonu, ale vzhľadom na vážnu situáciu v hlavnom meste po samovražedných leteckých teroristických útokoch na budovu Pentagónu vo Washingtone a Svetového obchodného centra v New Yorku, bolo lietadlo Air Force One dva a pol hodiny vo vzduchu bez pristátia. V prvom komentári ešte počas návštevy Floridy Bush zdôraznil, že ide o teroristický útok, ktorý nezostane bez odplaty.
12. septembra 2001 - Lietadlo Air Force One s americkým prezidentom na palube večer krátko pred O1.00 h SELČ pristálo na vojenskej základni Andrews pri Washingtone. Bush sa do Washingtonu vrátil z hlavného veliteľstva letectva v Nebraske, kam sa presunul z Floridy po sérii teroristických útokov.
12. septembra 2001 - Asi 12 hodín po sérii teroristických útokov v New Yorku a Washingtone vystúpil Bush s prejavom k národu. V príhovore vyhlásil, že útoky si vyžiadali "tisícky mŕtvych". Zdôraznil, že finančné inštitúcie krajiny zostávajú silné a hospodárstvo ďalej pracuje. Súčasne konštatoval, že reakcia USA bude rozhodná a "nebude rozlišovať medzi teroristami a tými, ktorí im poskytujú útočisko".
12. septembra 2001 - George W. Bush telefonicky hovoril s najvyššími predstaviteľmi najbližších spojencov USA: britským premiérom Tonym Blairom a kanadským premiérom Jeanom Chrétienom, ktorí mu prisľúbili absolútnu podporu.
12. septembra 2001 - Prezidenti Ruska a USA Vladimir Putin a G. W. Bush sa v telefonickom rozhovore zhodli na potrebe užších vzťahov medzi oboma krajinami a väčšieho medzinárodného úsilia pri boji s terorizmom.
13. septembra 2001 - Bush v súvislosti s tragickými teroristickými útokmi písomne požiadal Kongres o vyčlenenie sumy 20 miliárd amerických dolárov na zvládnutie dôsledkov utorkových dramatických udalostí.
14. septembra 2001 - Bush uviedol, že buduje koalíciu pre "prvú vojnu v 21. storočí". Viedol viacero telefonických rozhovorov s predstaviteľmi iných krajín a snažil sa o získanie podpory pre americké úsilie, ktoré sa stále viac zameriavalo na saudskoarabského teroristu Usáma bin Ládina ukrývajúceho sa v Afganistane.
14. septembra 2001 - G. W. Bush požiadal izraelského premiéra Ariela Šarona o zintenzívnenie mierového úsilia s cieľom zastaviť násilnosti na Blízkom východe a začatie realizácie plánu medzinárodnej komisie vedenej bývalým americkým senátorom Georgeom Mitchellom.
14. septembra 2001 - G. W. Bush pricestoval do New Yorku, kde navštívil trosky budovy Svetového obchodného centra.
16. septembra 2001 - Približne dve tretiny Američanov sa domnievali, že ich krajina vstúpi po teroristických útokoch do vojny a väčšina z nich podporovala Bushovo vedenie.
17. septembra 2001 - Bush povzbudil Američanov, aby sa nedali zastrašiť terorizmom a obnovili svoju pracovnú činnosť.
17. septembra 2001 - Americký prezident vyhlásil, že Spojené štáty chcú teroristu Usámu bin Ládina "živého alebo mŕtveho".
17. septembra 2001 - Prezident oznámil, že má "veľkú vieru" v americkú ekonomiku, ktorá odolá aj veľkej skúške zapríčinenej teroristickými útokmi.
18. septembra 2001 - Bush sa pokúša pripraviť USA na "dlhý boj s terorizmom", zhrnula jeho tvoriacu sa stratégiu jedna z jeho poradkýň.
19. septembra 2001 - Bush prijal francúzskeho prezidenta Jacquesa Chiraca, ktorý ako prvý zahraničný predstaviteľ navštívil Biely dom od atentátov v USA.
19. septembra 2001 - Šéf Bieleho domu svojím podpisom definitívne schválil vojenskú odvetu proti tým, ktorí stáli za útokmi na New York a Washington. Potvrdil tým rozhodnutie Kongresu.
19. septembra 2001 - G. W. Bush vyhlásil, že vojna proti terorizmu bude "celosvetovou kampaňou" a dôrazne vyzval kábulský režim v Afganistane, aby vydal lídrov teroristickej organizácie al-Káida.
21. septembra 2001 - Americký prezident v prejave pred oboma komorami Kongresu označil sieť al-Káida a saudskoarabského disidenta Usámu bin Ládina zodpovednými zo spáchania atentátov proti USA. Zároveň vyzval Taliban, aby okamžite vydal všetkých lídrov teroristickej skupiny. Varoval pritom, že v opačnom prípade bude čeliť rovnakému osudu ako oni.
23. septembra 2001 - Prezident zrušil sankcie voči Pakistanu a Indii, ktoré USA uvalili na obe krajiny za skúšky jadrových zbraní v roku 1998.
23. septembra 2001 - Až 90 percent Američanov schvaľuje spôsob, akým americký prezident zvláda situáciu v USA po teroristických útokoch.
24. septembra - Šéf Bieleho domu podpísal nariadenie vedúce k zmrazeniu všetkých amerických aktív teroristov podozrivých z útokov na USA a ich stúpencov.
27. septembra 2001 - Bush v snahe podnietiť oživenie dopravného letectva, vyzval v Chicagu Američanov, aby začali používať leteckú dopravu.
2. októbra 2001 - Najvyšší americký predstaviteľ uviedol, že vytvorenie palestínskeho štátu bolo vždy súčasťou vízie USA o riešení blízkovýchodnej otázky.
4. októbra 2001 - Prezident George W. Bush navrhol nový podporný balík v hodnote až 75 miliárd USD, ktorý má pomôcť zvládnuť dôsledky teroristických útokov.
7. októbra 2001 - Bush potvrdil, že americká armáda začala vojenské útoky proti teroristickým táborom v Afganistane. Útoky boli zamerané proti vojenským zariadeniam afganského vládnuceho hnutia Taliban a výcvikovým táborom organizácie al-Káida teroristu Usámu bin Ládina. Podľa Busha nejde o vojnu proti islamu, ale o boj proti terorizmu.
12. októbra 2001 - G. W. Bush sa na svojej tlačovej konferencii v Bielom dome vyslovil za vybudovanie protiraketového dáždnika. Systém protiraketovej obrany má po 11. septembri podľa neho väčší význam ako kedykoľvek predtým.
17. októbra 2001 - Prezident USA odcestoval do čínskeho Šanghaja, aby sa tam zúčastnil na summite vedúcich predstaviteľov členských krajín Združenia pre hospodársku spoluprácu Ázie a Tichomoria (APEC).
19. októbra 2001 - Americký najvyšší predstaviteľ uviedol, že sa zhodol s čínskym prezidentom Ťiang Ce-minom na tom, že terorizmus predstavuje hrozbu.
21. októbra 2001 - G. W. Bush rokoval v Šanghaji s ruským partnerom Vladimirom Putinom o boji proti terorizmu a stratégii kontroly zbraní.
9. novembra 2001 - George W. Bush ubezpečil Američanov, že USA porazia teroristov a vyzval ich, aby nepodľahli prehnaným obavám.
10. novembra 2001 - Šéf Bieleho domu počas svojho prejavu na pôde Valného zhromaždenia OSN v New Yorku vyzval svetovú organizáciu, aby namiesto súcitu s obeťami septembrových útokov začala konať a pomohla vo vojne USA proti terorizmu.
11. novembra 2001 - Prezident G. W. Bush prisľúbil, že podporí odpustenie časti dlhu Pakistanu a potvrdil poskytnutie globálnej pomoci pre tohto spojenca vo výške jednej miliardy dolárov.
12. novembra 2001 - Podrobná analýza sporných výsledkov prezidentských volieb na Floride ukázala, že George W. Bush voľby vyhral. Národné stredisko výskumu verejnej mienky a štátna Univerzita v Chicagu to potvrdili svojím výskumom.
13. novembra 2001 - Prezident George W. Bush privítal v Bielom dome ruského prezidenta Vladimira Putina. Ide o prvý oficiálny pobyt ruského lídra v USA.
15. novembra 2001 - Prezidenti USA a Ruska G. W. Bush a Vladimir Putin opäť nedokázali nájsť spoločnú reč vo veci vybudovania systému americkej národnej protiraketovej obrany. Obaja štátnici o tomto probléme diskutovali na Bushovom ranči v Crawforde. V ostatných otázkach dosiahli absolútnu zhodu, pričom ich stretnutie jednoznačne prekročilo formálny a oficiálny charakter.
21. novembra 2001 - To najtvrdšie počas operácie zameranej na konečnú likvidáciu al-Káida a Usámu bin Ládina v Afganistane podľa Busha ešte len príde. Povedal to po dobití Kábulu a ovládnutí väčšiny územia krajiny severnou alianciou.
4. decembra 2001 - Americký prezident vyhlásil, že americké jednotky môžu prikročiť k útokom aj mimo územia Afganistanu.
11. decembra 2001 - Nasledujúcou prioritou americkej vojny proti terorizmu je podľa G. W. Busha zabrániť šíreniu nukleárnych, chemických a biologických zbraní.
14. decembra 2001 - G. W. Bush sa podrobil zákroku, pri ktorom mu z tváre odobrali štyri nerakovinotvorné kožné lézie.
21. decembra 2001 - Americký prezident G. W. Bush vyzval pakistanského kolegu Parvíza Mušarráfa, aby zasiahol proti skupinám obvineným z útoku na indický parlament.
25. decembra 2001 - Prezident G. W. Bush trávil vianočné sviatky spolu s rodinou vo víkendovom sídle v Camp Davide v štáte Maryland. V posolstve k spoluobčanom uviedol, že tohtoročne sviatky zastihli Spojené štáty v neistote. Vianoce 2001 sú podľa neho poznačené bolesťou tých, ktorých rodinní príslušníci zahynuli pri septembrových teroristických útokoch a v boji proti teroristickej siete al-Káida a Talibanu.
29. decembra 2001 - Najvyšší predstaviteľ USA osobne apeloval na lídrov Indie a Pakistanu, aby zmiernili vzájomné napätie.
5. januára 2002 - Prezident G. W. Bush vzdal hold pamiatke prvého amerického vojaka, ktorý zahynul v Afganistane pri nepriateľskej paľbe.
10. januára 2001 - George W. Bush podpísal nový zákon o financovaní obrany, ktorý zvýši fondy pre americké jednotky na 318 miliárd dolárov.
11. januára 2002 - Americké úrady vyšetrujú údajné teroristické sprisahanie, ktorého cieľom bola vražda brata súčasného amerického prezidenta a floridského guvernéra Jeba Busha.
12. januára 2002 - G. W. Bush vyslovil radosť nad rozhodným stanoviskom, ktoré prezentoval pakistanský prezident Parvíz Mušarráf vo svojom protiteroristickom prejave.
13. januára 2002 - Prezident USA na krátky čas stratil vedomie po tom, ako mu zabehol praclík. Pri následnom páde si poranil peru a líce. K udalosti došlo v Bielom dome, keď Bush sám vo svojej pracovni v kresle sledoval futbalový zápas. Incident nemal vážnejšie následky.
16. januára 2002 - Šéf Bieleho domu vyzval irackého prezidenta Saddáma Husajna na akceptovanie návratu zbrojných inšpektorov OSN do jeho krajiny. V opačnom prípade si Washington vyhradzuje právo na primeranú reakciu vo vhodnom čase.
