Washington 18. januára (TASR) - Pätčlenný tím pracovníkov Medzinárodného výboru Červeného kríza (MVČK), ktorý je od štvrtka na americkej námornej základni Guantánamo, kde Spojené štáty umiestnili zadržaných príslušníkov teroristickej organizácie al-Káida, dnes po prvý raz navštívil ich improvizované väzenské objekty.
Lekár a štyria pozorovatelia majú skúmať podmienky, v akých sa zajatci na vojenskej základni nachádzajú. Je však na samotných väzňoch, čí sa budú chcieť s členmi delegácie MVČK zhovárať.
Skupina pozorovateľov by podľa plánu mala zostať na Guantáname asi týždeň a mieni sa tam vracať dovtedy, pokým na Guantáname budú väzni z radov al-Káidy či Talibanu. Medzinárodný výbor Červeného kríža dostal od americkej strany záruku, že so zajatcami zaobchádzajú ľudsky. Zástancovia ľudských práv však tvrdia, že väzňov držia na Guantáname v nedôstojných podmienkach.
Pentagón reagoval, že prísne bezpečnostné opatrenia sú na základni nevyhnutné, pretože väzni pohrozili, že ak budú mať príležitosť, svojich strážcov zavraždia. Vojenskí činitelia však zdôrazňujú, že práva väzňov sú rešpektované.
Zatiaľ sa na základni nachádza 110 väzňov. Podľa amerických vojenských činiteľov bude tábor onedlho schopný prijať 320 členov siete al-Káida. Vo výstavbe je trvalé väzenie s kapacitou 2200 osôb. Väzňov umiestnili v celách, pripomínajúcich klietky s pevnou strechou a podlahou s rozmermi 1,8 x 2,0 metra. V ich okolí sú v troch radoch ostnaté drôty.
Väzňov v oranžových väzenských úboroch a ostrihaných dohola z času na čas vyvedú z ciel na prechádzku. Jednoduché povely "Kráčaj", "Nie" - v zmysle to je neprípustne, neslobodno, to nesmiete - strážcovia vydávajú v arabčine. Doposiaľ väzni príkazy poväčšine plnili.
Washington označuje väzňov na Guantáname za "ilegálnych bojovníkov". MVČK ich však považuje za vojnových zajatcov, ktorých ochraňuje tretia Ženevská konvencia z roku 1949. Väzni v Guantáname nemajú zatiaľ právo na obhajcov.
Na základni žije 2700 osôb, z toho dve tretiny sú civilisti. V polovici 90. rokov základňa prichýlila desaťtisíce utečencov z Kuby a z Haiti. Tamojšie väzenie mohlo doteraz prijať sto väzňov.
Námornú základňu vybudovali na Kube americkí námorní pešiaci v roku 1898 v dôsledku španielsko-americkej vojny. V roku 1903 novozaložená republika Kuba akceptovala požiadavku Spojených štátov na prenajatie základne. Bol to určitý druh kompenzácie za to, že Kuba získala nezávislosť od Španielska. Prenájom predstavoval v prepočte 4085 dolárov.
V pôvodnom návrhu na prenájom americký Kongres argumentoval dvoma potrebami - chrániť Kubu pred španielskou odvetou a pomocou základne brániť územie Spojených štátov. Vláda v Havane proti umiestneniu väzov na americkej námornej základni nenamieta.
(spolupracovník TASR William Guard) gon juh
