Londýn 18. januára (TASR) - Dopravná politika labouristov sa podľa lídra britskej konzervatívnej opozície Iaina Duncana Smitha zmenila na frašku. Opozícia je presvedčená, že našla slabinu britského premiéra Tonyho Blaira - je ňou stav britských železníc.
"Na spoločnosť Railtrack, ktorá mala na starosti železničnú infraštruktúru, teda koľajnice, stanica a podobne, bola uvalená nútená správa. Vlaky meškajú, alebo vôbec nepremávajú, železničné odbory štrajkujú a cestujúcim dochádza trpezlivosť. Myslím, že máme železnice ako niekde v krajinách tretieho sveta. Čím skôr urobí pán Blair vo vlastnej krajine poriadok, tým lepšie. Nemusí sa premávať po svete a hrať sa na prezidenta Blaira," vyhlásil Smith v jasnej narážke na horúčkovité diplomatické úsilie Tonyho Blaira.
Tento názor však nemajú len pasažieri britských vlakov a opozícia, vrátane tej liberálnodemokratickej, ale aj Peter Kilfoyle, bývalý minister Blairovho kabinetu, ktorý na svoj post rezignoval na protest proti tomu, že jeho strana nerobí dosť pre svojich tradičných stúpencov. Tony Blair by sa mal podľa neho snažiť dosiahnuť aspoň nejakú rovnováhu medzi domácou a medzinárodnou politikou.
"Zahraničná politika ho teraz zamestnáva oveľa viac ako domáca. Chápem, prečo to robí, ale to mu neprinesie hlasy voličov. Tie politik získava za riešenie domácich problémov, a nie tým, že sa okázalo predvádza svetu," vyhlásil Smith.
Týždenník Spectator sa však domnieva, že aj napriek nespokojnej verejnosti nie sú železnice na tom až tak zle. Blairov kabinet vraj postupuje podľa jednoduchého vzorca: keď sa na niekde niečo pokazí, dá sa vina vždy zvaliť na konzervatívcov.
"Keby premiér Blair alebo jeho minister dopravy Byers mali odvahu oznámiť nové znárodnenie železníc, zožali by uznanie," píše Spectator. Tak by sa totiž činy vlády dostali aspoň trochu do súladu s jej nárekom nad súkromnými železnicami. Cestujúci a všetci daňoví poplatníci by vedeli, na čom sú. Lenže vláda sa namiesto toho vyhovára na privatizáciu železníc za éry konzervatívcov.
Spectator uznáva, že privatizácia, ku ktorej došlo v polovici 90. rokov minulého storočia, nebola bezchybná. Vyčíta však verejnosti, že už zrejme zabudla, ako to vyzeralo, keď vlaky spravoval štát - k nehodám dochádzalo častejšie, vlaky boli špinavšie a železničný personál pasažierov - slušne povedané - "toleroval". Zato za štyri roky, odkedy sú vlaky v rukách súkromníkov, stúpol počet zákazníkov o štvrtinu.
"To všetko by vláda mohla predviesť ako dobrý výkon. Chýba jej k tomu maličkosť - musela by sa prekonať a uzemniť kryptokomunistov, ktorí sú ešte stále členmi Labouristickej strany," uzatvára Spectator.
