Havana 18. januára (TASR) - V čase návštev amerických senátorov a obchodníkov a prichádzajúcich lodí s potravinami, Kuba zmiernila protiamerickú "rétoriku" v nádeji na zlepšenie vzťahov s Washingtonom. V rámci ich "rozmrazovania" Havana neprotestovala proti tomu, aby armáda USA využila základňu v Guantanáme na umiestnenie zajatcov z Afganistanu.
Dlhé roky Kuba zápasila s americkou administratívou a obchodným embargom, ktoré USA uvalili na komunistickú krajinu po odrazenom útoku z roku 1961 v Zátoke svíň podporovanom CIA. Teraz Havana s otvorenou náručou víta Američanov, ktorí sa snažia legislatívne odstrániť obmedzenia obchodu a cestovania.
Za posledné dva týždne Kubu navštívili dvaja republikánski senátori a šiesti členovia Snemovne reprezentantov. Naplánované sú aj ďalšie návštevy amerických predstaviteľov. Po stretnutiach s prezidentom Fidelom Castrom zákonodarcovia zdôrazňovali tón spolupráce, ktorý kubánsky líder vyjadril v súvislosti s terorizmom, pašovaním drog a obchodom.
"Naše krajiny by mali spolupracovať," vyhlásila demokratická senátorka Maria Cantwellová, ktorá sa v utorok v Havane pripojila k skupine 40 predstaviteliek z oblasti práva, podnikania, bankovníctva či vzdelávania zo štátu Washingtonu. Ich týždňovú cestu na Kubu organizuje Centrum pre ženy a demokraciu.
Podľa senátorky za štát Washington signalizuje stanovisko Kuby k základni Guantanámo a rozhodnutie nakúpiť americké potraviny určité zmeny a vývin na strane Kuby. Castro jej okrem toho v stredu povedal, že spolupráca v otázke základne Guantanámo je dôležitým gestom dobrej vôle. Po spoločnom obede senátorku dokonca osobne odprevadil na letisko, čo zvyčajne nerobí ani pri návštevách hláv štátov.
Podľa predsedníčky Dopravnej komisie štátu Washington Connie Nivaovej, ktorá sa tiež zúčastnila na trojhodinovom obede, Castro naznačil, že jeho názory a pohľad ďalších predstaviteľov na americko-kubánske vzťahy sa po 43 rokoch úhlavného nepriateľstva medzi oboma krajinami mohli trocha zmeniť.
Kubánsky prezident, ktorý dal jasne najavo, že ďalšie nákupy z USA prídu len v prípade ďalších zmien embarga, Cantwellovej tiež povedal, že má vážny záujem na rozšírení obchodu. Ako uviedla Nivaová, podľa Castra by Kuba jedného dňa mohla dovážať americký tovar za miliardu dolárov ročne.
Po oznámení, že zajatých členov hnutia Taliban a siete al-Káida bude americká armády držať na izolovanej základni na juhovýchode Kuby, očakávali mnohí od Havany prílev protiamerických vyjadrení. Castro bol totiž dlho proti prítomnosti základne USA pôsobiacej na ostrove podľa zmluvy podpísanej dlho pred revolúciou v roku 1959, ktorá ho vyniesla k moci.
Kuba sa však prejavila zmierlivo a dokonca ponúkla väzňom lekársku pomoc s tým, že v prípade potreby je ochotná "spolupracovať akýmkoľvek ďalším užitočným, konštruktívnym a humánnym spôsobom".
"To bolo niečo prekvapujúce," uviedol Wayne Smith, ktorý viedol americkú misiu na ostrove počas vlády prezidentov Jimmyho Cartera a Ronalda Reagana. Nazdával sa totiž, že Kuba bude rozhodnutie USA "jedovato" komentovať a snažiť sa ho využiť na propagandu.
"Znamená to, že chápu, že i keď Bushova administratíva bude tvrdá ako len môže, americká verejná mienka a mienka Kongresu mieri opačným smerom," tvrdí Smith. Členovia Kongresu totiž v posledných rokoch podporili legislatívu zameranú na odstránenie obchodných a cestovných obmedzení.
Prezident USA George W. Bush po nástupe do funkcie prisľúbil, že 40-ročné obchodné embargo zmiernia, až keď sa na Kube uskutočnia slobodné voľby. Túto stredu však znova na šesť mesiacov predĺžil pozastavenie platnosti zákona umožňujúceho americkým subjektom sankcionovať zahraničné firmy investujúce na Kube, ak využívajú zariadenia vyvlastnené Američanom komunistami po roku 1959.
Bush prvýkrát pozastavil platnosť zákona v júli minulého roku podľa vzoru svojho predchodcu Billa Clintona, ktorý zákon vetoval desaťkrát po sebe. Podľa Busha zastavenie platnosti zákona, ktorý platí od roku 1996, keď kubánske stíhačky zostrelili dve malé lietadlá riadené z Floridy exilovými Kubáncami, urýchli na ostrove prechod k demokracii.
Skupiny amerických Kubáncov vyvíjali veľký nátlak na uplatňovanie zákona najviac kritizovaného Európskou úniou, podľa ktorej je zákon pokusom USA vnútiť svoju protikubánsku politiku iným štátom.
Podľa Smitha zmiernenie kubánskeho postoja dokazuje rozhodnutie Havany využiť zákon z roku 2000 a prvý raz po takmer štyroch desaťročiach priamo nakúpiť americké potraviny. Kuba predtým odmietala nákupy poľnohospodárskych produktov z USA na protest proti tomu, že zákon kvôli naliehaniu skupín podporujúcich embargo obsahuje obmedzenie financovania americkými subjektmi.
Zmenilo sa to, keď Washington v novembri minulého roku ponúkol Kube humanitárnu pomoc po tom, ako hurikán Michelle spôsobil ostrovu rozsiahle škody. Kubánska vláda zdvorilo ponuku odmietla a oznámila, že urobí jednorazovú výnimku a priamo nakúpi americké potraviny na doplnenie zásob.
Od decembra dorazilo na ostrov najmenej päť zásielok pšenice, kukurice, ryže a hydiny, pričom ďalšie sú naplánované. Ako dodal Smith, s prichádzajúcimi potravinami prichádza aj väčší "apetít" na ďalšie zmeny.
