Morskí biológovia zo Standfordskej univerzity a Kalifornskej univerzity v Santa Cruz sledovali deväť mesiacov pomocou sond pohyb šiestich žralokov od pobrežia južnej Kalifornie.
Dve samičky a jeden samček boli v otvorenom oceáne až tri mesiace a k pobrežiu sa vôbec nepriblížili, píšu vedci v časopise Nature. Jeden samček dokonca prekonal skoro 4000 kilometrov až k brehom Havajských ostrovov.
"Čo žraloky tam vonku robia, je pre nás záhadou. Tieto putovania možno súvisia s párením," povedal Burney J. Le Boeuf z Institute of Marine Sciences v Santa Cruz. Vedci si doteraz mysleli, že biele žraloky svoje domovské teritóriá skoro vôbec neopúšťajú. Dlhodobé sledovanie týchto dva tony vážiacich obávaných dravcov umožnila až moderná komunikačná technika.
Sondy umiestnené na chrbte žraloka udávali presné miesto, hĺbku a rýchlosť pohybu zvieraťa. Vďaka nim teraz vieme, že biele žraloky plávali väčšinou buď v hĺbke 300 až 500 metrov, ale niekedy boli iba päť metrov pod hladinou. Za deň zvládli najmenej 71 kilometrov v hĺbke niekedy až 700 metrov.
O pohybe žralokov sa biológovia doteraz dozvedali iba nepriamymi metódami. Napríklad na základe genetických analýz zistili, že samčekovia prekonávajú dlhšie vzdialenosti a pária sa aj so samičkami žijúcimi desiatky kilometrov ďaleko od domova.
Vedci pokračujú v sledovaní pohybu žralokov so sondami v okolí Aňo Nuevo a pri Farallonových ostrovoch. Je to prvá etapa projektu ToPP (Tragging of Pacific Pelagics), v rámci ktorého sa bude dlhodobo sledovať putovanie 4000 rýb, vtákov a morských cicavcov. Získané údaje sa použijú na zlepšenie ochrany ohrozených druhov.
Internet: http://www.toppcensus.org
