Moskva 17. januára (TASR) - Ruská vládna vyšetrovacia komisia, ktorá skúma príčiny havárie supermodernej jadrovej ponorky Kursk v lete roku 2000, je podľa jej predsedu Iľju Klebanova veľmi blízko k objasneniu príčiny tragédie.
Vicepremiér ruskej vlády Klebanov ale neprezradil, ku ktorej z troch oficiálne predložených verzií sa vyšetrovatelia prikláňajú, ani kedy budú závery vyšetrovania sprístupnené verejnosti. Práca komisie ale pravdepodobne neskončí skôr, než budú z morského dna vyzdvihnuté aj fragmenty prednej časti ponorky.
Nezávislí experti a ruské médiá za skutočnú príčinu havárie ponorky 12. augusta 2000 v Barentsovom mori označujú explóziu torpéda vyvolanú výrobnou chybou alebo neodborným zásahom.
Vládna vyšetrovacia komisia mesiace nemení svoje stanovisko a oficiálne trvá na tom, že príčiny explózie prvého torpéda mohli byť tri: zrážka s iným plavidlom - pravdepodobne ponorkou NATO, náraz na starú vodnú mínu z 2. svetovej vojny a porucha torpéda.
Konštruktéri a výrobcovia ruských torpéd tretiu možnosť opakovane odmietli s tým, že typ, ktorým bol vybavený Kursk, sa v rôznych modifikáciách a zlepšeniach vyrába už od 50. rokov a nikdy k samovznieteniu torpéda nedošlo. Zahraniční vojenskí odborníci ale ruské torpéda vzhľadom na konštrukciu pohonnej jednotky označujú za nebezpečné.
Haváriu ponorky v auguste 2000 neprežilo 118 námorníkov. Doteraz sa vo vyzdvihnutom vraku ponorky našlo 79 tiel. Po novoročných sviatkoch boli práce na ponorke Kursk obnovené a vyšetrovatelia dúfajú, že sa im podarí nájsť aj ďalšie telá.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) žab
