BRUSEL. Podpredseda vlády Richard Raši sa dnes v Bruseli zúčastnil na rokovaní Rady pre všeobecné záležitosti, ktoré bolo venované budúcnosti eurofondov po roku 2020.
Predstavil tam spoločnú deklaráciu, ktorú vo štvrtok prijalo 14 štátov na bratislavskom premiérskom summite Priateľov kohézie.
Zjednodušenie a efektívnosť
"Členský štát by mal mať na národnej úrovni možnosť rozhodnúť sa, do ktorých oblastí bude prioritne smerovať európske zdroje. Navrhovaná miera flexibility v rámci tematickej koncentrácie nezohľadňuje špecifické potreby jednotlivých slovenských regiónov," vyhlásil vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši, ktorý v Rade tlmočil spoločné vyhlásenie, prijaté na štvrtkovom summite Priateľov kohézie v Bratislave.
Skupina Priatelia kohézie voľne združuje krajiny, ktoré sú tzv. čistými prijímateľmi finančných prostriedkov politiky súdržnosti. Počet členov nie je stály, v súčasnosti je to 17 krajín. Hlavným cieľom skupiny je koordinovať pozície svojich členov.
Štáty, ktoré sú prijímateľmi eurofondov, v ňom vyjadrili záujem na zjednodušení a efektívnosti a po väčšej tematickej flexibilite.
Rovnaké požiadavky pomenovali aj krajiny Vyšehradskej skupiny, Bulharska a Chorvátska vo svojom spoločnom vyhlásení na ministerskom summite V4+4, ktorý sa konal v Bratislave 24. októbra 2018.
Krajiny tiež požadujú, aby sa audity a kontroly zameriavali viac na výsledok ako na dodržiavanie formalít, a nesúhlasia so zavedením pravidla N+2. To by znamenalo, že po skončení programového obdobia by členské štáty mali na dočerpanie financií iba dva roky namiesto troch, ktoré platia teraz.
Hrozba dekomitmentu (vrátenia nevyčerpaných peňazí) by tak bola omnoho vyššia.
Podporuje návrhy rakúskeho predsedníctva
Na margo návrhov rakúskeho predsedníctva Richard Raši uviedol, že Slovensko súhlasí s väčšinou z nich.
"Podporujeme napríklad programovanie eurofondov na celé 7-ročné programové obdobie. Strednodobé preskúmanie programov sa nám zdá ako dostatočný nástroj na flexibilnú reakciu v krajinách, kde dôjde k zmenám priorít, alebo sa objavia nové výzvy. Sme radi, že Partnerská dohoda zostane povinným dokumentom pre väčšinu členských štátov," dodal.
Zároveň vyjadril podporu aj s navrhovanými zmenami v programoch európskej územnej spolupráce Interreg, ale iba s podmienkou, že nedôjde k zníženiu zdrojov na cezhraničnú spoluprácu.
Jasné pravidlá
Vicepremiér zdôraznil, že nemožno súhlasiť s návrhom Európskej komisie trestať členské štáty prepadnutím eurofondov v prípade, ak potrebujú viac času na splnenie základných podmienok. Tie musia byť jasne definované a nielen Slovensko, ale aj jeho partneri z V4 + 4 trvajú na tom, aby aj ich posudzovanie malo jasné pravidlá.
"Nemôže sa stať, ak komisia prijme smernicu, a kým ju členské štáty stihnú implementovať do svojej legislatívy, budú mať pozastavené čerpanie," zdôraznil vicepremiér Raši.
TASR o tom informoval Odbor komunikácie a protokolu Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu.
