V Tulse v máji 1921 podľa oficiálnych správ zahynulo od sto do tristo afroamerických obyvateľov. Napadol ich dav bielych občanov.
Dôvodom útoku malo byť údajné napadnutie bielej ženy afroameričanom.
Doposiaľ sú udalosti z Tulsy považované za jeden z najhorších rasou motivovaných útokov v Spojených štátoch amerických.
„Ľudia to volajú Tulskou vzburou. V skutočnosti to však nebola vzbura. My sme boli obete,“ vysvetlila pre New York Times Olivia Hookerová (12. 2. 1915 – 21. 11. 2018), ktorá mala v čase útoku iba šesť rokov.
„Naša mama nás schovala pod stôl. Zobrala najdlhší obrus, aký mala, zakryla stôl a prikázala nám, aby sme nepovedali ani slovo,““ povedala Hookerová pre Public National Radio pri príležitosti ostatného výročia útoku.
“Bola neúnavným hlasom volajúcim po rovnosti a spravodlivosti.
„
„Pre šesťročné dievčatko je veľmi ťažké stále si pripomínať, že nemôže povedať ani slovo, inak by zistili, že tam sme. Keď tí výtržníci vošli do nášho domu, snažili sa zničiť všetko, čo uvideli. Schytili veľkú sekeru a začali rúbať do milovaného klavíra mojej sestry Aileen. Bol to dobrý klavír. Ale oni si mysleli, že je to niečo, čo by sme nemali mať.“
V mladosti bola Olivia Hookerová učiteľkou na základnej škole. Neskôr sa chcela pridať k námorníctvu, jej žiadosť však zamietli. Nevzdala sa a stala sa historicky prvou afroamerickou ženou, ktorá sa pridala k Pobrežnej stráži Spojených štátov Amerických.
„Viaceré ženy to určite plánovali, ale ja som bola prvá, čo to naozaj spravila,“ poznamenala Olivia Hookerová.
Neskôr vyštudovala psychológiu na Kolumbijskej univerzite a dorobila si aj doktorát z filozofie. Celý život zasvätila práci s ľuďmi s telesným a mentálnym postihnutím. Ako svedkyňa rasového útoku celý život bojovala za slobodu a rovnosť.
Autor: Tamara Peterková
