MOSKVA, KYJEV. O hrozbe otvoreného vojenského konfliktu s Ruskom prehovoril v utorok v kontexte údajného zhromažďovania ruských vojsk ukrajinský prezident Petro Porošenko.
V interview s ukrajinskými televíznymi stanicami obhajoval nutnosť zavedenia stanného práva v desiatich pobrežných a pohraničných regiónoch Ukrajiny.
TASR v súvislosti s touto situáciou prináša chronológiu udalostí spojených s anexiou Krymu a konfliktom na východnej Ukrajine.

21. novembra 2013
Ukrajina pozastavila prípravné práce na plánovanej asociačnej dohode s Európskou úniou.
22. novembra 2013
V centre Kyjeva sa začali protesty. Do ulíc viacerých ukrajinských miest vyšli nespokojní občania, ktorí so zastavením eurointegrácie nesúhlasili.
28. - 29. novembra 2013
Na summite Východného partnerstva v litovskom Vilniuse sa Ukrajina rozhodla nepodpísať asociačnú dohodu s Európskou úniou. Túto dohodu nakoniec parafovali iba delegácie Gruzínska a Moldavska.
1. decembra 2013
Na kyjevskom centrálnom Námestí nezávislosti sa za účasti približne pol milióna ľudí začali dlhodobé masové pouličné protesty v reakcii na násilný zásah polície proti proeurópskym demonštrantom, ku ktorému došlo deň predtým.
22. februára 2014
Ukrajinský prezident Viktor Janukovyč bol parlamentom zosadený z funkcie. Bývalú premiérku Juliju Tymošenkovú prepustili z väzenia v Charkove.
23. februára 2014
Poslanci ukrajinského parlamentu zvolili za dočasného prezidenta Ukrajiny vtedajšieho predsedu parlamentu Oleksandra Turčynova.

27. februára 2014
Ozbrojení muži bez označenia obsadili v noci sídlo regionálnej vlády a parlamentu v Simferopole, metropole Krymskej autonómnej republiky na Ukrajine. Regionálnu vládu proruského polostrova Krym odvolali poslanci tamojšieho parlamentu na mimoriadnom zasadnutí.
16. marca 2014
Konalo sa referendum o štatúte Krymu, v ktorom sa väčšina voličov vyslovila za jeho pripojenie k Rusku. Referendum iniciovalo nové silne proruské vedenie krymskej autonómie, ktoré neuznalo novú ukrajinskú vládu sformovanú po protivládnych nepokojoch.
18. marca 2014
Krymská republika a mesto Sevastopoľ boli vyhlásené za subjekty Ruskej federácie, keď prezident Vladimir Putin a proruské vedenie polostrova podpísali v Kremli zmluvu o ich pripojení. Kyjev ani väčšina medzinárodného spoločenstva však tento krok neuznali.
7. apríla 2014
Proruskí aktivisti na východe Ukrajiny vyhlásili nezávislú Doneckú ľudovú republiku. Proruskí demonštranti tiež prenikli do sídla Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU) v Luhansku a v tamojšej zbrojnici sa zmocnili zbraní. Tým sa začal ozbrojený konflikt na Ukrajine.
27. apríla 2014
Došlo k vyhláseniu Luhanskej ľudovej republiky, ktorá bola potvrdená referendom 11. mája 2014. Obe samozvané republiky mali tvoriť tzv. Novorusko.
25. mája 2014
Na Ukrajine sa konali prezidentské voľby. Ich víťazom sa už v prvom kole stal podnikateľ a bývalý minister Petro Porošenko.

17. júla 2014
Na východe Ukrajiny zostrelili malajzijské dopravné lietadlo. Zahynulo všetkých 298 ľudí, ktorí sa nachádzali na palube Boeingu 777 smerujúceho z Amsterdamu do Kuala Lumpuru.
5. septembra 2014
Predstavitelia ukrajinskej vlády a proruských separatistov zo samozvanej Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky podpísali na rokovaniach v bieloruskom Minsku v prítomnosti zástupcov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) dohodu o prímerí v regióne Donbas.
12. februára 2015
Po zlyhaní dohody o prímerí z Minska bola v tomto meste podpísaná nová mierová dohoda. Uzavreli ju zástupcovia tzv. normandskej štvorky (Francúzsko, Nemecko, Ukrajina, Rusko). Dohodu podpísali aj zástupcovia separatistov.
26. augusta 2015
Znepriatelené strany konfliktu na východe Ukrajiny vyzvali na vyhlásenie úplného prímeria od 1. septembra, na začiatku nového školského roka. Prímerie aj naďalej prerušovali občasné incidenty.
21. júna 2017
Ukrajina a proruskí separatisti na východe krajiny sa dohodli na novom prímerí, aby sa mohli začať žatevné práce.
8. júla 2017
Trojstranné stretnutie nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a šéfa Kremľa Vladimira Putina o urovnaní konfliktu na východe Ukrajiny, ktoré sa konalo v Hamburgu v rámci summitu skupiny G20, neprinieslo žiadny pokrok. Konflikt si vyžiadal už približne 10-tisíc obetí na životoch.
18. júla 2017
Proruskí predstavitelia samozvaných ľudových republík na východe Ukrajiny a "zástupcovia" 19 regiónov Ukrajiny v Donecku oznámili plán na vytvorenie nového štátu s názvom Malorusko.
5. marca 2018
Na východe Ukrajiny vstúpilo do platnosti nové prímerie medzi separatistami a vládnymi jednotkami.
11. júla 2018
Lídri členských štátov NATO vyzvali Rusko, aby stiahlo svoje sily, ktoré má umiestnené na území Ukrajiny, ale aj separatistických oblastí Gruzínska a Moldavska.
2. augusta 2018
Ukrajinský prezident Petro Porošenko inicioval prípravu žaloby voči Rusku, prostredníctvom ktorej sa chce Kyjev domáhať odškodnenia za okupáciu Donbasu a Krymu.
11. septembra 2018
V Rusku sa začalo vojenské cvičenie Vostok-2018, najrozsiahlejšie od roku 1981.
23. októbra 2018
Ukrajinská vláda sa rozhodla "demonštratívne" vydražiť rybársku loď z polostrova Krym anektovaného Ruskom, ktorú zhabala po zadržaní pohraničníkmi v Azovskom mori. Dražba bola naplánovaná na 7. novembra.
11. novembra 2018
V samozvaných ľudových republikách na východe Ukrajiny sa konali regionálne voľby. Obyvatelia mali možnosť voliť lídrov a poslancov oboch medzinárodným spoločenstvom neuznaných subjektov.
Washington a Brusel zdôrazňovali, že voľby znova sťažia snahy o ukončenie konfliktu medzi separatistami a ukrajinskou vládou.
25. novembra 2018

Rusko zajalo tri lode ukrajinských námorných síl pri pobreží Moskvou anektovaného Krymu. Obe strany sa navzájom obviňujú z porušenia medzinárodného práva a z provokácií.
Rusko označilo incident za snahu Ukrajiny stupňovať protiruské nálady, dosiahnuť sprísnenie sankcií voči Rusku a tiež za súčasť predvolebnej kampane ukrajinského prezidenta.