BRATISLAVA. Stáva sa to už akýmsi rituálom, ktorý sa opakuje približne raz za mesiac. Americká vojnová loď prepláva kúsok od malého ostrova v Juhočínskom mori a spustí sa diplomatická prestrelka Washingtonu a Pekingu.
Číňania začínajú hovoriť o narušení suverenity, lebo Američania vstúpili bez predošlého oznámenia do ich teritoriálnych vôd, teda plávali menej ako dvanásť námorných míľ (približne 22,2 kilometra) od čínskeho pobrežia.
Američania sa bránia, že len využívajú slobodu plavby v medzinárodných vodách a skala nad povrchom morskej hladiny sa nedá považovať za čínske územie bez ohľadu na to, že na nej už Peking postavil niekoľko domov či malé letisko.
Takto vyzerá nový Mníchov Čítajte Skrátka, Američania neuznávajú, že by si tam Čína mohla akúkoľvek suverenitu uplatňovať. Podporujú ich v tom aj okolité juhoázijské štáty a medzinárodný tribunál.
Takto to už niekoľko rokov vyzerá v Juhočínskom mori, v ktorom si Čína nárokuje prakticky celú jeho plochu, kým okolité štáty ako Vietnam či Indonézia si nárokujú časti pri ich pobreží. Ide o možnosti rybolovu a budúcu ťažby surovín.
A čiastočne aj o slobodu plavby, keďže Juhočínske more leží na kľúčovej trase, kadiaľ prechádza asi štvrtina celosvetového obchodu.
Sloboda verzus suverenita
Sloboda plavby sa dostala do centra pozornosti svetových médií aj v Azovskom mori, kde ruské námorníctvo zastavilo ukrajinské lode na ceste z Odesy do Mariupoľa. Oba prístavy ležia na ukrajinskej pôde.
