KYJEV, BRATISLAVA. Na kyjevskom Námestí nezávislosti dnes stoja železné piliere s fotografiami ľudí obvešaných ukrajinskou vlajkou, vojakov aj dobrovoľníkov s prilbami a chráničmi.
Mnohí z týchto ľudí prišli 21. novembra 2013 na najväčšie kyjevské námestie len pár hodín po tom, čo vláda prezidenta Viktora Janukovyča pozastavila rokovania o asociačnej dohode s Európskou úniou.
O týždeň neskôr už na „majdane“ stálo viac ako pol milióna ľudí, ktorí žiadali Janukovyčovu rezignáciu. Práve novembrové udalosti boli predzvesťou februárových bojov v Kyjeve, pri ktorých zahynulo najmenej 130 ľudí.
Päť rokov od Revolúcie dôstojnosti, ako udalosti z majdanu Ukrajinci nazývajú, sú však mnohí sklamaní – Ukrajina síce spravila mnohé reformy, no korupcie sa nezbavila a ani k Európskej únii sa výraznejšie nepriblížila. Z revolúcie vzišli porazení – najmä samotný Janukovyč – a aj čiastoční víťazi. Kde sú dnes najvýraznejšie osobnosti poslednej ukrajinskej revolúcie?
Viktor Janukovyč. (zdroj: SITA/AP - Darko Vojinovic)1. Janukovyčove pády
Viktora Janukovyča pripravil kyjevský majdan o moc dvakrát. Keď v roku 2004 vyhral prezidentské voľby proti Viktorovi Juščenkovi, do ulíc vyšlo 22. novembra viac ako pol milióna ľudí, ktorí spustili Oranžovú revolúciu. Aj medzinárodní pozorovatelia upozorňovali na manipulácie a volebné podvody. Voľby sa tak opakovali – a Janukovyč v nich prehral.
Takmer presne o deväť rokov neskôr spustilo jeho rozhodnutie odstúpiť od asociačnej dohody s Európskou úniou novú revolúciu. Práve Janukovyč vo februári povolal na námestia policajné zložky, ktoré protesty krvavo potlačili. Napokon 22. februára po podpise dohody s opozíciou utiekol do Ruska, kde žije dodnes.
