BRASÍLIA, BRATISLAVA. Od zvolenia Jaira Bolsonara za prezidenta sa v Brazílii množia obavy, že sa vo funkcii bude snažiť zavádzať prvky vojenskej diktatúry, ktorá v krajine vládla v rokoch 1964 až 1985.
Radšej mŕtvy ako gej. Krajný pravičiar Bolsonaro sa môže stať prezidentom Brazílie Čítajte Diktatúru otvorene obdivoval a aj v kampani sa obklopoval ľuďmi z vojenského prostredia. Niekoľkým už sľúbil posty vo vznikajúcej vláde. Bolsonaro sa prezidentom stane 1. januára.
Teraz však občanom odkázal, že keď sa boja diktatúry, nevedia, o čom hovoria. "Brazílčania stále nevedia, čo je diktatúra," povedal podľa Guardianu krátko po tom, ako telefonoval s maďarským premiérom Viktorom Orbánom.
Okrem toho, že si porozumeli v otázke migrácie, obaja ju označujú za bezpečnostnú hrozbu, totiž Bolsonara na Orbánovi zaujala aj skúsenosť jeho krajiny s komunizmom.
"Maďari vedia, čo je diktatúra, krajina si pod komunizmom vytrpela mnoho," povedal.
Ľavičiari do exilu
Brazílska vojenská diktatúra síce nebola taká brutálna ako argentínska či čilská, no správa vládnej komisie z roku 2014 píše, že 400 ľudí počas vládnutia armády zmizlo alebo bolo zabitých, mnohých mučili.
Junta zároveň cenzurovala médiá a kultúru, mnohých, najmä ľavicovo zmýšľajúcich Brazílčanov, vytlačila do exilu.
