SINGAPUR. Mjanmarská líderka Aun Schan Su Ťij odmietla v stredu kritiku toho, ako jej vláda zaobchádza z rohinskými moslimami.
Informovala o tom agentúra AP.
Návrat Rohingov do vlasti a prepustenie novinárov
Americký viceprezident Mike Pence jej povedal, že násilie, v dôsledku ktorého utieklo od augusta 2017 viac ako 700 000 príslušníkov etnickej menšiny Rohingov do Bangladéša, je neospravedlniteľné.
Vyjadril pritom nádej, že Mjanmarsko umožní Rohingom slobodný návrat do vlasti.
Taktiež uviedol, že zatknutie a odsúdenie dvoch novinárov tlačovej agentúry Reuters je "hlboko znepokojujúce" pre milióny Američanov.
Su Ťij dokáže vysvetliť dianie okolo Rohingov
Pence a Su Ťij sa stretli v stredu na okraj každoročného summitu Združenie krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN).
Nezbaránila vraždeniu Rohingov. Amnesty International odobrala Su Ťij najvyššie ocenenie Čítajte Americký viceprezident informoval, že stretnutie sa konalo na žiadosť mjanmarskej líderky.
Podľa jej slov len Mjanmarsko dokáže vysvetliť dianie okolo Rohingov, práve tak, ako Američania vedia najlepšie porozumieť tomu, čo sa deje u nich.
Su Ťij prišla o ocenenie
Ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI) v pondelok oznámila, že Aun Schan Su Ťij odobrala svoje najvyššie ocenenie nazývané Veľvyslankyňa svedomia, ktoré jej udelila v roku 2009.
Mjanmarská líderka podľa organizácie zradila hodnoty, za ktoré kedysi bojovala z disentu, a za osem rokov od svojho prepustenia z domáceho väzenia nevyužila svoju politickú a morálnu autoritu na ochranu ľudských práv v Mjanmarsku.
Svojím správaním naopak ukázala zjavnú ľahostajnosť k armádou páchaným zverstvám a rastúcej neznášanlivosti voči slobode prejavu, dodala AI.
Kanada odňala čestné občianstvo mjanmarskej líderke Su Ťij Čítajte Su Ťij sa v apríli 2016 stala de facto líderkou mjanmarskej vlády. Voči krutému zaobchádzaniu s Rohingami v mjanmarskom Jakchainskom štáte však podľa AI dodnes nezaujala relevantné stanovisko.
Organizácia pripomenula, že počas násilnej kampane proti Rohingom vypálili bezpečnostné zložky v Mjanmarsku stovky dedín.
Zadržiavali, mučili, znásilnili a zavraždili tisíce mužov, žien a detí. Viac ako 720.000 ľudí nútene opustilo svoje domovy, väčšina z nich utiekla do susedného Bangladéša.
