BRUSEL, BRATISLAVA. Keď zavolali, grécky premiér prišiel, aj keby sa mali stretnúť uprostred noci. Grécka hospodárska kríza v rokoch 2010 až 2011 sa efektívne nedala riešiť na veľkom fóre európskych summitov, na tento účel preto vznikla dvojica, ktorú začali novinári prezývať Merkozy.
Keď v roku 2012 francúzsky prezident Nicolas Sarkozy vo voľbách prehral, médiá začali špekulovať, ako k Angele Merkelovej pripoja nového šéfa Elyzejského paláca Francoisa Hollanda, aby vzniklo podobne chytľavé spojenie.
Do hry vstúpil aj francúzsky vulgárny výraz pre ľudský exkrement, tak s touto hrou radšej novinári prestali.
Pri minuloročnom nástupe Emmanuela Macrona sa o to už ani nepokúšali. Mercron? Macrkel? To neznie tak chytľavo.
Európska únia si zvykla, že aj keď sa francúzsky prezident a ďalší lídri menia, na istotu v Merkelovej sa môžu vždy spoľahnúť.
Ona preberala iniciatívu, keď vznikali krízy, ona rokovala s Vladimirom Putinom o jeho napadnutí Ukrajiny, ona otvorila hranice pre státisíce utečencov, ktorí na konci leta 2015 zaplavili budapeštiansku železničnú stanicu.
Merkelová a jej koniec so cťou
V pondelok Merkelová oznámila, že v decembri už nebude kandidovať na post predsedníčky Kresťanskodemokratickej únia (CDU).
Chce dokončiť svoje funkčné obdobie v kresle kancelárky, no po voľbách v roku 2021 by sa mala z politiky stiahnuť úplne.
Oznámenie prišlo po neúspešných krajinských voľbách v Hesensku, po ktorom partneri vo vláde - sociálni demokrati - začali hovoriť o nutnosti zmien vo vládnutí. Merkelová však tvrdí, že nekandidovať sa rozhodla už v lete.
Kancelárku položili tri faktory, hovorí pre SME analytička Globsecu Kinga Brudzinská.
„Oslabenie strany po minuloročných voľbách do Bundestagu, neúspech rokovaní o vládnej koalícii so Zelenými a slobodnými demokratmi a následné zostavenie ďalšej veľkej koalície so socialistami,“ tvrdí.
