BERLÍN, BRATISLAVA. Keď sa nemecký kancelár Gerhard Schröder rozhodol vo februári 2004 vzdať predsedníckeho postu medzi sociálnymi demokratmi, no zároveň pokračovať ako kancelár do jesene ďalšieho roka, jeho hlavná súperka ho nešetrila.
Angela Merkelová vtedy ako šéfka Kresťansko-demokratickej únie (CDU) viedla celú opozíciu a hovorila o „strate autority na celej čiare“ a o „začiatku konca“ Gerharda Schrödera.
V niečom mala pravdu, sociálni demokrati voľby o rok a pol skutočne prehrali, Schröder v politike skončil a začalo sa trinásťročné vládnutie kresťanských demokratov na čele s Merkelovou.
Ak však platia Merkelovej slová z roku 2004, v pondelok sa začal koniec jej vládnutia. Kancelárka totiž oznámila, že v decembri sa už nebude uchádzať o post šéfky strany, no zároveň by na čele vlády rada ostala do najbližších volieb v roku 2021.
Ani Bundestag, ani Brusel
Na sneme v Hamburgu si tak kresťanskí demokrati zvolia lídra, ktorý by mal byť aj kandidátom strany na post kancelára vo voľbách. Merkelová tvrdí, že vtedy už kandidovať nebude a nebude sa uchádzať ani o funkcie v orgánoch Európskej únie.
Stranu pritom prebrala ešte v roku 2000. Priviedla ju k štyrom volebným víťazstvám, sama sa štyrikrát stala kancelárkou. Z pomerne málo známej političky, ktorá mala „moderovať“ hľadanie nástupcu Helmuta Kohla, uznávaného zjednotiteľa Nemecka, sa stala najvplyvnejšia žena planéty.
