MEXIKO, BRATISLAVA. Po daždivej noci mala Miriam Carranzová ešte zalepené oči, ale už viazala copy svojej dcére, kým Guardian rozprávala o svojom ťažkom živote v Hondurase: nízke platy, neistá práca v továrni vyrábajúcej veci na vývoz, rastúca inflácia, zlá bezpečnostná situácia.
To, čo ju definitívne prinútilo odísť, boli miestne gangy, ktoré od nej začali vyžadovať takzvanú vojnovú daň. Tá presahuje sumu, ktorú zarobí ona a jej manžel pracujúci ako stavbár.

"Povedali mi, že ak nezaplatím, zabijú jednu z mojich dcér," hovorí, kým sa trápi s neposlušnými kučerami sedemročnej Ashley. "Honduras skrátka nie je krajinou, kde viete pokojne žiť," povedala Guardianu.
Carranzová sa s rodinou pridali ku karaváne, ktorá v polovici mesiaca vyrazila z Hondurasu na peší pochod do Spojených štátov. Teraz ich je asi sedemtisíc, okrem Hondurasanov sú tam ľudia zo Salvádoru či z Guatemaly.
Téma volieb do Kongresu
Na pochod dlhý takmer dvetisíc kilometrov vyrazili mnohí len v sandáloch, pričom sa môžu pripraviť na úmorné mexické teplo. Na americko-mexickej hranici chcú požiadať o azyl.
V Spojených štátoch, kam by mali dôjsť až o niekoľko týždňov, z karavány urobil americký prezident Donald Trump politickú tému pred voľbami do Kongresu, ktoré sa konajú začiatkom novembra.
Z organizácie karavány obvinil najprv bez dôkazov demokratov, jeho stranícky kolega zas bankára Georgea Sorosa. Neskôr na twitteri napísal, že medzi ľuďmi na úteku sú kriminálnici a ľudia z Blízkeho východu, opäť bez uvedenia zdroja.
"Zistite si to sami," povedal novinárom, keď sa ho pýtali, odkiaľ to vie. Na južnú hranicu plánuje nasadiť armádu, aby zastavila "prílev" siedmich tisícok ľudí.