Na slávnostnom akte sa zúčastnil generálny tajomník RE Walter Schwimmer, rumunský minister zahraničných vecí predsedajúci OBSE Mircea Dan Geoana, šéf juhoslovanskej diplomacie Goran Svilanovič a ďalší diplomati a predstavitelia mimovládnych organizácií.
Geoana pri tejto príležitosti zaželal Juhoslávii všetko dobré na jej "ceste k integrácii do európskeho hlavného prúdu".
Goran Svilanovič označil dnešný deň za "ďalší dôkaz európskej podpory veľkým demokratickým zmenám, ku ktorým tu došlo od septembrových volieb" a prisľúbil, že belehradská vláda bude pokračovať v úsilí o zavŕšenie integrácie krajiny do Európy.
Za vlády režimu bývalého prezidenta Slobodana Miloševiča, ktorého obvinil medzinárodný súdny tribunál v Haagu za zverstvá napáchané v Kosove, sa Juhoslávia dostala do medzinárodnej izolácie a pod vplyv sankcií západných krajín, usilujúcich sa týmto spôsobom eliminovať autokratického vodcu.
Po zvrhnutí Miloševiča v októbri minulého roku medzinárodné spoločenstvo vyjadrilo podporu novej belehradskej vláde na čele s novým prezidentom Vojislavom Koštunicom. Juhoslávia sa krátko nato - v novembri - stala plnoprávnym členom OBSE a v januári tohto roku jej RE udelila osobitný štatút hosťa v Parlamentnom zhromaždení RE.
"Toto je strecha nášho spoločného domu v Európe," vyjadril sa Schwimmer o oboch misiách, ktoré sú od dnešného dňa v Belehrade pod spoločnou strechou. "Juhoslávia si zaslúži mať miesto v tejto Európe," dodal.
Významnosť slávnostnej udalosti však poznamenali správy o pokračujúcich zrážkach v susednom Macedónsku, kde boje medzi albánskymi povstalcami a vládnymi vojskami ohrozujú krehkú etnickú rovnováhu.
"Všade už máme demokratické vlády, avšak stabilita regiónu je ohrozená," povedal Geoana a pripustil, že v súvislosti s "komplikovanou situáciou" v Macedónsku môže OBSE urobiť len málo. Podľa jeho názoru je v oblasti uplatňovania "tvrdých bezpečnostných opatrení" najlepším expertom NATO.
Generálny tajomník RE zdôraznil, že Európa sa zaviazala pomôcť Juhoslávii, no Belehrad musí spolupracovať s haagskym trestným tribunálom. Európa je však ochotná dať Juhoslávii čas na to, aby zrevidovala svoju legislatívu a zákony, ktoré v súčasnosti nepovoľujú vydanie juhoslovanských štátnych príslušníkov iným súdom. Na zmenu tejto legislatívnej skutočnosti je však už v Juhoslávii pripravený zákon.
