BRUSEL. Premiéri a prezidenti členských štátov Európskej únie sa vo štvrtok na summite v Bruseli pokúsili pokročiť dopredu v oblasti zintenzívňovania spolupráce s krajinami severnej Afriky a posilňovania vonkajších hraníc Únie.
V záveroch z rokovania lídrov sa uvádza, že počet registrovaných nelegálnych migrantov v Únii bol v poslednom období nižší o 95 percent oproti stavu z októbra 2015, keď migračná kríza vrcholila, aj napriek tomu však súčasné migračné tlaky spôsobujú obavy.
Lepšia spolupráca

Lídri prejavili ochotu zintenzívniť spoluprácu s krajinami pôvodu a tranzitu migrantov a zhodli sa v názore, že treba s týmito krajinami spolupracovať pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní pašerákov a obchodníkov s ľuďmi.
Vyzvali na vytvorenie spoločného protipašeráckeho tímu, ktorý by fungoval v rámci Europolu a ktorý by monitoroval aj komunikačné siete prevádzačov.
Lídri vyzvali Európsky parlament a Radu Európskej únie, aby sa prioritne venovali návrhom Európskej komisie týkajúcim sa smernice o návrate migrantov, azylovej politiky a dotvorenia Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže.
Žiadajú tiež zefektívniť fungovanie existujúcich readmisných dohôd.
Viac peňazí pre Afriku
Predseda Európskeho parlamentu (EP) Antonio Tajani navrhol, aby členské štáty Únie, ktoré odmietajú na svojom území prijať utečencov, ako náhradné riešenie platili viac za migračné a rozvojové projekty v Afrike.

"Žiadne relokácie - viac peňazí pre Afriku," uviedol Tajani počas svojej štvrtkovej tlačovej konferencie v budove Európskej rady. "To by mal byť dobrý kompromis," zhodnotil situáciu.
Podľa jeho slov je lepšie dosiahnuť nejaký kompromis, než nedospieť k žiadnej dohode.
Migrácia je vodou na mlyn pre rôzne protimigračné, populistické a nacionalistické zoskupenia v Európe.
Reuters však upozornil, že nižší príliv migrantov - tento rok prišlo do EÚ menej ako 100.000 utečencov - znamená, že táto situácia zjednodušuje hľadanie spoločného riešenia.
No aj napriek týmto číslam sú bývalé komunistické krajiny Únie ako Poľsko a Maďarsko stále neoblomné a nepripúšťajú premiestnenie žiadnych utečencov na svoje územie.
Väčšia zodpovednosť

Na druhej strane Nemecko, Francúzsko či Holandsko, ktoré doteraz požadovali vyššiu mieru solidarity od ostatných členských krajín Únie, môžu byť teraz otvorenejšie voči návrhom nájsť iné spôsoby riešenia migrácie.
Šéf nemeckej diplomacie Heiko Maas sa - podobne ako Tajani - vyslovil za to, že všetky krajiny musia prevziať časť zodpovednosti a nejakým spôsobom sa angažovať v tejto otázke a ak nechcú prijímať utečencov, tak môžu viac prispievať pre Afriku.
Premiéri a prezidenti na summite totiž zdôraznili, že vzťahy medzi Úniou a Afrikou majú mimoriadny význam a vzájomná spolupráca by mala byť podporovaná aj konkrétnymi finančnými zdrojmi.
Napríklad prostredníctvom Európskeho plánu pre vonkajšie investície či Európskeho trustového fondu pre Afriku.
Pokrok v otázke bezpečnosti

Premiéri a prezidenti v záveroch zo summitu tiež upozornili, že v oblasti bezpečnosti sa v posledných rokoch dosiahol skutočný pokrok, čo bolo možné vďaka lepšej spolupráci, sérii konkrétnych opatrení a prijatiu nových právnych textov či už v oblasti záznamov o cestujúcich (PNR), boja proti terorizmu alebo zaistenia vyššej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informácií.
Únia chce aj naďalej posilňovať svoju odolnosť voči hybridným a kybernetickým hrozbám a voči použitiu chemických, biologických, rádiologických a jadrových (CBRN) zbraní.
Lídri odsúdili chemický útok v britskom meste Salisbury a kybernetický útok v Haagu namierený proti Organizácii pre zákaz chemických zbraní (OPCW).
Hlavy vlád a štátov v tomto smere privítali prijatie nového mechanizmu zavádzajúceho sankcie v súvislosti s hrozbami s povahou chemických zbraní a očakávajú, že čoskoro bude vypracovaný aj zoznam osôb a právnych subjektov podozrivých z takýchto útokov.
Obrana proti kybernetickým útokom

Vyslovili sa aj za účinnejší boj proti nezákonným a škodlivým aktivitám v oblasti kybernetických a počítačových útokov, čo si podľa záverov summitu vyžaduje vybudovať silnú kybernetickú bezpečnostnú ochranu.
Rokovania na úrovni Únie o všetkých návrhoch týkajúcich sa kybernetickej bezpečnosti by mali byť zavŕšené ešte pred skončením mandátu súčasnej Európskej komisie.
Lídri Únie chcú lepšie chrániť demokratické systémy Únie a bojovať proti dezinformáciám, čo je dôležité aj z hľadiska budúcoročných európskych volieb.
V tejto súvislosti podporili opatrenia eurokomisie v oblasti volebnej spolupráce, transparentnosti na internete a ochrany pred incidentmi súvisiacimi s počítačovou bezpečnosťou a nezákonným narábaním s údajmi.
Podporili boj proti dezinformáciám a vyslovili sa aj za sprísnenie pravidiel financovania európskych politických strán.
Šírenie teroristického obsahu
Účastníci summitu podporili aj návrh eurokomisie zameraný na predchádzanie online šíreniu teroristických obsahov a vyslovili sa za efektívny a účinný cezhraničný prístup k elektronickej pošte v rámci boja proti terorizmu a inej závažnej a organizovanej trestnej činnosti tak vnútri EÚ, ako aj na medzinárodnej úrovni.
Závery summitu zdôraznili, že vzťahy medzi EÚ a Afrikou majú mimoriadny význam v rýchlo sa meniacom svete.
Vzájomná spolupráca by mala byť podporovanú potrebnými finančnými zdrojmi, a to aj prostredníctvom Európskeho plánu pre vonkajšie investície a Európskeho trustového fondu pre Afriku.