Mimovládna organizácia Freedom House každoročne zostavuje rebríček krajín podľa toho, v akom stave je v nich demokracia. Riaditeľ mimovládky MICHAEL ABRAMOWITZ pre SME hovorí, prečo sa obáva o budúcnosť maďarskej demokracie a ako sa dá situácia zvrátiť. Rozhovor vznikol v Prahe počas konferencie Forum 2000.
Americký prezident Donald Trump pred mesiacom na valnom zhromaždení OSN naznačoval, že každá krajina sa má starať o vlastné záležitosti, čím naznačil, že Američania už nebudú tlačiť na demokraciu. Chápete to tak aj vy?
„Či sa nám to páči, alebo nie, Spojené štáty sú vplyvným svetovým hráčom. Svet si bude vždy všímať, čo Američania hovoria.
Prechádzame obdobím, keď sa Spojené štáty zameriavajú viac na seba, zmenšujú podporu demokracie a ľudských práv vo svete, ale Trump je podľa mňa skôr dôsledkom tohto diania, nie jeho príčinou.
Vo Freedom House by sme boli radi, keby Spojené štáty aktívnejšie vysvetľovali iným krajinám, prečo sú demokratické hodnoty dôležité. Neviem, či sa týmto končí obdobie americkej mäkkej sily, ale bude to mať ťažšie.“
Čo teda Trump povedal svojím prejavom?
Trump chválil v OSN diktátorov, Poľsko a suverenitu Čítajte „Každá krajina na svete sa v prvom rade stará o svoje národné záujmy, takže toto nepovažujem za úplne nové.
Na druhej strane solidaritu demokratických krajín považujem za najlepší spôsob rozširovania slobody.
Štáty majú sledovať vlastné záujmy, ale musia si tiež uvedomiť, že Američania, Francúzi, Slováci a ďalší sa budú mať lepšie, ak budú žiť v slobodnej a demokratickej spoločnosti. Spolupráca je v ich záujme.“
Je Trump ohrozením demokracie?
„Vo Freedom House sa nevenujeme len problémovým krajinám ako Turecko či Venezuela, analyzujeme aj situáciou v Spojených štátoch. Sledujeme stav tlače, slobôd a podobne. V posledných rokoch vidíme oslabenie demokracie v Spojených štátoch a Trump je dôsledkom, ale takisto problémom pre demokraciu.
Nepovažujeme napríklad za konštruktívne, ak prezident označuje médiá za fake news. Médiá sa môžu pomýliť, ale sú kľúčovou súčasťou demokratickej spoločnosti, bez nich by neexistovala kontrola moci.
Ak Turecko, Saudská Arábia alebo Rusko vidia, ako sa k médiám správa americký prezident, povedia si, že môžu robiť to isté. Preto nemôžu Američania o hodnotách len hovoriť, musia tiež podľa nich fungovať.“
Opakovane ste povedali, že Trump je skôr dôsledkom. Čoho?
Michael Abramowitz (zdroj: FREEDOM HOUSE)„Hospodárska kríza v roku 2008 odštartovala nárast nerovnosti, čo vytvorilo tlak na politikov. Problém populizmu je však ešte oveľa starší. Donald Trump vyhral vďaka legitímnym obavám.
Ľudia sa obávajú zvyšujúcej sa migrácie, majú pocit, že hranice nie sú pod kontrolou, vďaka čomu rastie pravicový populizmus. Vo vidieckych oblastiach stagnuje ekonomika, mení sa demografia spoločnosti. Ovplyvňuje to tiež tiež meniaci sa charakter médií. Mysleli sme si, že internet prinesie viac slobody, ale stal sa niečím, kde sú osobitne oceňované extrémne postoje. Všetky tieto trendy viedli k tlaku na liberálnu demokraciu.“
Dá sa tento trend zvrátiť?
„Neexistuje jedna správna odpoveď. Jednou z dôležitých vecí je, aby sme jasne povedali, že demokracia viedla od konca druhej svetovej vojny k mnohým úspechom.
Na konci vojny bolo na svete asi pätnásť demokratických krajín, teraz ich je takmer 120. Tento proces sprevádzali ekonomické úspechy, oslobodenie ľudí, ktorí predtým žili v komunizme.
Ľudia zabúdajú, že demokracia ako systém je najlepší na vytváranie prosperity, bezpečnosti. V dlhodobom horizonte musíme presviedčať ľudí, že toto je ten najlepší systém fungovania.“
V článkoch ste naznačovali, že Maďarsko sa pod vládou Viktora Orbána odkláňa od demokracie. Prekročilo už čiaru, po ktorej sa nedá hovoriť o demokratickom zriadení?
„Nejde len o Maďarsko, ale napríklad aj o Turecko Recepa Tayyipa Erdogana, Rusko Vladimira Putina. Títo lídri si uvedomujú, že na legimitu vládnutia potrebujú voľby.
Problémom je, že keď sa dostanú k moci, začínajú meniť pravidlá, aby sa pri moci udržali. Ovládnu médiá, pošlú opozíciu do väzenia ako v Turecku.“
Kedy sa demokrat mení na autokrata?
