CHAN TUNG-FANG sa snaží o budovanie odborov v Číne už od 90. rokov, na 22 mesiacov sa za to ocitol aj vo väzení, pre Radio Free Asia robí rozhovory s čínskymi robotníkmi. Ekonomické reformy v krajine podľa neho len vytvárajú nerovnosti a varuje pred tým, aby sa po prípadnom konci komunistov zabudlo na ľavicové myšlienky. Rozhovor pre SME vznikol počas jeho účasti na pražskej konferencii Forum 2000.
V osemdesiatych rokoch prišlo v Číne po ére Mao Ce-tunga otvorenie ekonomiky. V čo ste vy vtedy dúfali?
„Cieľom bolo najmä dostať sa z beznádejnej situácie, v akej sme sa ocitli. Pracoval som vtedy na železniciach a ani po niekoľkých rokoch reforiem sme nevideli zásadné zmeny, ktoré nám sľubovali na začiatku desaťročia. Všetky reformy smerovali k tomu, že viac moci dostali manažéri.
U mňa vtedy prevládala frustrácia. Ako železničiar som videl, že efektivita práce na železniciach ostávala rovnaká, možno sa dokonca zhoršovala. Manažment dosadený vládou nepracoval lepšie ako ostatní zamestnanci.“
Desaťročie ukončili brutálne potlačené protesty na Námestí nebeského pokoja, na ktorých ste zúčastnili aj vy. Ako ste sa k tomu dostali?
„Bola to skôr náhoda. Išiel som okolo námestia, keď mi manželka povedala, aby sme sa išli pozrieť. Pôvodne ma to nezaujímalo, ale dotiahla ma tam a študenti ma inšpirovali. Vtedy som prvýkrát počul výraz demokracia bez toho, aby sa k nemu pridávali prívlastky ako socialistická demokracia alebo demokracia s čínskymi špecifikami. Bolo to osviežujúce a hneď som si to spojil so svojou frustráciou zo železníc.“
Dúfali ste teda, že ak by v Číne bola demokracia, železnice by boli lepšie spravované?
„Vtedy som celkom nevedel, čo je demokracia. Pre mňa ako železničiara znamenala demokracia to, kto rozhoduje o platoch. Manažéri, ktorí sa za fľašu alkoholu alebo cigarety dajú presvedčiť na zvýšenie platu. Alkohol alebo cigarety sa vtedy považovali za korupciu, teraz je to neporovnateľné.
V tomto som nebol dobrý, takže som si nikdy neprilepšil. Preto som začal hovoriť o svojom chápaní demokracie, teda o tom, že robotníci majú byť súčasťou rozhodovania o platoch.“
Po protestoch ste skončili vo väzení. Za čo?

„Za organizáciu nezávislých odborov. Rovnako ako v komunistickej Európe, aj u nás sa slobodné odbory chápali ako hrozba pre systém. Vtedy som ešte nevedel veľa o organizácii odborov, keď sa teraz na to pozerám, boli sme veľmi naivní. Čiastočne nás inšpirovala poľská Solidarita, ktorú čínske médiá označovali za dôkaz zlyhania sovietskeho systému v porovnaní s čínskym. Napriek tomu sme boli nepohodlní.“
O Číne sa hovorí ako o krajine, kde sa v posledných desaťročiach výrazne zlepšili životné podmienky stovkám miliónom ľudí. Je to tak?
„Do 70. rokov sme mali nedostatok jedla, po reformách v 80. rokoch sa v živočíšnom zmysle život zlepšil. Keď však zabudneme na dostatok jedla, vidíme oveľa väčšiu nerovnosť, možnosti dostávajú len niektorí ľudia – najmä tí prepojení na mocenské špičky.