DAMASK, BRATISLAVA. Keď sa tekutý chlór vypustí, rýchlo sa premení na plyn ťažší ako vzduch. Okamžite tak padá na nižšie položené miesta.
Napríklad do pivníc a podzemných úkrytov, kde sa ľudia schovávajú pred bombardovaním. Ako to bolo aj na prelome novembra a decembra 2016 v sýrskom Aleppe.
Vráťte sa, odpustím vám, vyzýva Sýrčanov Asad Čítajte Keď sa plyn dostane do kontaktu s okom, hrdlom alebo pľúcami, vznikne kyselina, ktorá začne ničiť tkanivá.
Po vdýchnutí sa zas chlór zmení na tekutinu, ktorá nakoniec utopí toho, koho zasiahla.
„Ak vyjdú na povrch, zasiahnu ich rakety. Ak sa schovajú, zabije ich chlór. Ľudia boli v panike,“ popisuje posledné dni obliehania najväčšieho sýrskeho mesta Abú Džafár, ktorý ako lekár pomáhal na povstaleckých územiach.
Aj on je jedným zo svedkov, ktorí tvrdia, že sýrska vláda vo vojne už minimálne päť rokov používa chemické zbrane.
„Keď som vošiel do márnice, z tiel vychádzal silný zápach chlóru. Keď som prezrel telá, videl som jasné znaky udusenia v dôsledku chlóru,“ povedal pre BBC.
Kontrola, ktorá nekontroluje
Chemické zbrane, medzi ktoré patrí aj vojenský chlór, sú od roku 1997 zakázané.
Zabíjajú rovnako vojakov a civilistov a všetkým obetiam spôsobujú pomalú smrť.
O používaní chemických zbraní v Sýrii sa hovorí od roku 2013, keď sa americký prezident Barack Obama vyhrážal režimu diktátora Bašára Asada, že proti nemu po chemickom útoku s približne päťsto obeťami zasiahne.
