CANBERRA, WASHINGTON. Najväčšími knihomoľmi na svete sú Estónci, Česi ale figurujú hneď na štvrtom mieste za Nórmi a Švédmi.
Vyplýva to zo štúdie, ktorú zverejnili vedci z univerzít v Austrálii a Spojených štátoch.
Vplyv na vzdelanie
Experti zároveň zistili, že počet kníh v domácnosti počas dospievania má vplyv na úroveň vzdelanosti v neskoršom veku. Píše o tom britský denník The Guardian.
Vedci vo svojom prieskume vyspovedali dospelých z 31 krajín sveta vo veku 25 až 65 rokov. Pýtali sa ich, koľko kníh mali doma, keď mali 16 rokov. Následne zistili, že práve množstvo kníh v dospievaní má pozitívny vplyv na gramotnosť, znalosť počtov a počítačové zručnosti v neskoršom veku.
A počet kníh, ktoré človek prečíta v dospelosti, ani dosiahnuté vzdelanie s tým údajne nesúvisí. Priemerný Austrálčan v prieskume odpovedal, že mal v 16 rokoch doma 148 kníh, najviac z opýtaných (35 percent) ich ale malo doma len 65.
Estónci, ktorí sú na tom vo svete najlepšie, pritom mali v dospievaní doma priemerne 218 kníh a 35 percent z nich ich malo dokonca 350 a viac. Nóri mali priemerne 212 kníh, Švédi 210 a Česi 204.
Prínos kníh
Najmenej kníh mali podľa prieskumu doma Turci - iba 27. A 60 percent tureckých domácností dokonca disponovalo iba piatimi knihami. Podľa hlavnej autorky štúdie Joanny Sikoraové z austrálskej univerzity je prínos kníh jasne viditeľný po celom svete.
A deje sa tak nezávisle od vzdelania danej osoby, jeho prácu v dospelosti, pohlavia, veku či úrovni vzdelania jeho rodičov.
"Neznamená to však, že keď čítate knihy ako dieťa, ste v tom dobrí i neskôr. Ide o úroveň gramotnosti v úplne odlišnom prostredí, v digitálnom prostredí," uviedla Sikoraová.
Zdôraznila, že prínosom nie je len samotné čítanie. "Nedá sa povedať: Proste veľa čítajte. Je to niečo viac. Je to celý balík súvisiaci s knihami a čítaním. Pre mladých je dôležité, aby videli, že ich rodičia a ďalší ľudia sú obklopení knihami," dodala.