Praha 15. januára (TASR) - Česká politická scéna sa stavia odmietavo k výzve Sudetonemeckého krajanského združenia v Rakúsku (SLÖ), aby ČR zaviedla dvojjazyčné označenia v nemčine a češtine v oblastiach, odkiaľ bolo po vojne vysťahované nemecké obyvateľstvo.
Sudetonemeckú požiadavku, ktorá sa týka aj Slovenska, česká strana zatiaľ oficiálne nedostala. Českí poslanci žiadosť združenia považujú za absurdnú. Aj podľa hovorcu českej vlády Libora Roučka je požiadavka absurdná a bezprecedentná.
"Česká republika má svoj menšinový zákon, podľa ktorého v obciach, kde je viac ako desať percent občanov hovoriacich iným jazykom ako češtinou, majú právo na dvojjazyčné tabule," zdôraznil pre TASR Rouček. Pripomenul, že príslušníci akejkoľvek národnostnej menšiny majú na tabule právo, ak sa 40 percent z nich pre ne rozhodne. "Požiadavka, aby v ČR boli dvojjazyčné nápisy na území, kde predtým žili Nemci, je neprijateľná a nemá opodstatnenie," dodal.
Podľa námestníka českého ministerstva zahraničných vecí pre dvojstranné vzťahy Rudolfa Jindráka požiadavku na dvojjazyčné názvy oficiálne nedostali a rezort sa tým preto nezaoberal. "Platia hlavne naše vnútroštátne zákony a predpisy," zdôraznil Jindrák pre TASR.
Rakúski sudetonemeckí aktivisti pri žiadosti vychádzali z jedného rozsudku rakúskeho ústavného súdu, podľa ktorého sa dvojjazyčné názvy odvodzujú od podielu menšinového obyvateľstva spätne za niekoľko desaťročí. Podľa verdiktu išlo o jednu z korutánskych obcí a podľa SLÖ sa to môže vzťahovať aj na následnícke štáty bývalého Československa.
(spravodajkyňa TASR Katarína Korgová) ed
