OSLO, BRATISLAVA. Devätnásťročný muž sa pridal k povstalcom, keď mal dvanásť. Hovorí, že dostal na výber, buď odíde s nimi, alebo jeho rodine ukradnú zásoby potravín. Mal pocit, že ako povstalec aspoň získať nejaké postavenie.
Keď mu velitelia neskôr prikázali, aby znásilňoval, poslúchol. Mnohokrát. „Stalo sa to normálnym,“ hovoril pred dvoma rokmi v reportáži Irish Times mladík z Konžskej demokratickej republiky. „V noci sme prepadli dedinu, ukradli jedlo a znásilňovali. Ak žena vyzerala dobre, zobrali sme ju pre veliteľa.“
Podobných prípadov je mnoho. Na východe obrovskej Konžskej demokratickej republiky, ktorá je veľká asi ako západná Európa, sa už viac ako dvadsať rokov odohráva konflikt rôznej intenzity s miliónmi obetí. Najväčší od druhej svetovej vojny.
48 znásilnení za hodinu
Vojna nie je o svaloch a zbraniach. Nobelov výbor rozhodol dobre Čítajte V roku 2011 tu napríklad znásilňovali 48 žien každú hodinu. Denis Mukwege si za životnú misiu vybral pomáhať práve ženám, ktoré sa stali obeťou týchto činov.
„Znásilnenie zničí ženu tak, že sa to nedá ani popísať. Je to dielo satana. V bežnej vojne, ak niekoho zabijú guľkou, rodina trúchli a život ide ďalej. Pri znásilnení môžu následky trvať aj pätnásť rokov,“ povedal lekár.
Nadiu Muradovú chytil Islamský štát v roku 2014. Teroristi vtrhli do jezídskej dediny na severe Iraku a miestnych, ktorí odmietli konvertovať na islam, zavraždili. Muradová prišla o šiestich bratov a matku, z nej sa stala sexuálna otrokyňa.
Ako vyberajú?
- Návrhy sa prijímajú do 1. februára, členovia Nobelovho výboru majú viac času.
- Nomináciu preverí komisia vybraná nórskym parlamentom, tá vytvorí zoznam 20 až 30 favoritov. Mená sa nezverejňujú.
- Poradcovia zostavia ešte užší zoznam. Rozhodnutie padne na poslednom stretnutí výboru, väčšinou na prelome septembra a októbra. Ak sa nerozhodne jednomyseľne, rozhodne väčšina.
- Cena sa udelí 10. decembra, v deň výročia smrti Alfreda Nobela.
Prinútili ju konvertovať na islam a odovzdávali si ju medzi sebou. Volali to sexuálny džihád. „V istom bode to už bolo len znásilnenie a nič iné. To sa stalo mojím bežným dňom,“ napísala neskôr v pamätiach.
Podarilo sa jej ujsť, teraz žije v Nemecku a v Európe hovorí o hrôzach, ktorými si jezídi, príslušníci asi miliónového náboženstva, prešli.
Sacharov aj Nobel
Mukwegeho aj Muradovú už ocenil Európsky parlament Sacharovovou cenou, v piatok sa pridal aj Nobelov výbor a udelil im Nobelovu cenu mieru za „ich snahu ukončiť využívanie sexuálneho násilia ako zbrane vo vojne a ozbrojenom konflikte“.
Mukwege sa obetiam znásilnení venuje už viac ako dvadsať rokov. Na východe Konžskej demokratickej republiky založil kliniku, ktorou prešlo viac ako 50-tisíc žien.
