HAAG. Čile nemá povinnosť rokovať s Bolíviou o jej prístupe k Tichému oceánu. Rozhodol o tom v pondelok Medzinárodný súdny dvor (ICJ) so sídlom v Haagu.
Súd tak zamietol žiadosť Bolívie, aby prinútil Čile začať rokovania o územných nárokoch La Pazu na územie, o ktoré prišiel v 19. storočí vo vojne medzi týmito dvoma juhoamerickými krajinami, informovala tlačová agentúra DPA.
"Čilská republika nemá žiadnu právnu povinnosť zaručiť rokovania o zvrchovanom prístupe k Tichému oceánu pre Bolíviu," povedal na pôde haagskeho tribunálu somálsky medzinárodný sudca Abdulqaawi Ahmed Yuusuf.
Rozhodnutie súdu je podľa DPA právne záväzné a nemožno sa proti nemu odvolať.
Dôležitý bude dialóg
Sudca v prítomnosti bolívijského prezidenta Eva Moralesa na pojednávaní obe strany vyzval, aby pokračovali v dialógu. Morales povedal, že Bolívia svoj boj o prístup k oceánu nikdy nevzdá.
Bolívia predložila daný prípad ICJ v roku 2013, dožadujúc sa opätovného získania prístupu k Tichému oceánu.
O prístup k moru prišla po vojne, ktorú spolu s Peru viedla proti Čile v rokoch 1879-1884.
Stratili prístup k moru
Po porážke v zmienenom konflikte zostala Bolívia vnútrozemským štátom a dnes patrí k najchudobnejším krajinám Južnej Ameriky.
V roku 1978 sa bolívijská vláda pokúsila vyrokovať suverénny priechod k Pacifiku, odmietla však čilské požiadavky na územnú výmenu. Odvtedy krajiny neudržiavajú diplomatické vzťahy.
