ATÉNY. Na 31 mŕtvych sa zvýšil počet obetí, ktoré si v Grécku v tomto roku vyžiadala západonílska horúčka.
S odvolaním sa na vyhlásenie gréckeho ministerstva zdravotníctva o tom vo štvrtok informovala agentúra DPA.
Podľa rovnakého zdroja sa západonílskym vírusom, ktorý sa môže vyvinúť v zmienenú horúčku infikovalo v Grécku ďalších 240 osôb.
K nákazám došlo najmä na Peloponézskom polostrove, vidieckych oblastiach pri metropole Atény i v meste Solún a jeho okolí.
Podľa údajov ministerstva je aktuálne pre vírus hospitalizovaných 22 ľudí, z ktorých 12 leží na oddelení intenzívnej starostlivosti.
Počet infikovaných bude však zrejme omnoho vyšší než počet hospitalizovaných, keďže väčšina z nakazených vykazuje len pomerne neškodné príznaky vírusu, akými sú bolesti hlavy či kĺbov.
Zdrojom západonílskeho vírusu, ktorý po prvý raz zaznamenali v roku 1937 v africkej Ugande a v roku 1950 spôsobil vôbec prvú epidémiu v Egypte, sú nezriedka divožijúce vtáky. Z nich ho komáre rodu culex prenášajú i na ľudí.
V Česku sa západonílskou horúčkou nakazil prvý človek Čítajte V období, keď pribúda komárov - obvykle od druhej polovice júla do septembra - sa zvyšuje aj počet takýchto ochorení.
Najviac ohrozenými skupinami populácie sú ľudia skôr narodení, ako aj osoby chronicky choré a so slabšou imunitou.
Vírus väčšina nakazených prekoná bez toho, aby by o ňom vôbec vedela, a to maximálne s miernymi príznakmi, pričom ani nepotrebuje vyhľadať lekársku pomoc.
Až 80 percent nakazených totiž podľa DPA nevykazuje nijaké symptómy, zatiaľ čo u zvyšku infikovaných sa vírus prejavuje podobne ako chrípka: horúčkou, bolesťami, únavou a opuchom lymfatických uzlín.
Ochorenie však môže byť smrteľné, ak vyústi do encefalitídy či meningitídy, čo hrozí najmä u starších ľudí.
Západonílska horúčka sa tento rok vo zvýšenej miere šíri takmer v celej Európe. Smrteľný prípad zaznamenali i v ČR.
