TEHERÁN. K sobotňajšiemu útoku na účastníkov vojenskej prehliadky v meste Ahváz, ktoré leží v juhozápadnej, na ropu bohatej časti Iránu, sa prihlásila extrémistická organizácia Islamský štát (IS).
Stalo sa tak prostredníctvom vyhlásenia zverejneného prostredníctvom agentúry Amák.
V interview pre Radio Farba sa k spáchaniu útoku prihlásila aj protivládna skupina etnických Arabov nazvaná Ahvázsky národný odpor, ktorá je strešnou organizáciou viacerých radikálnych hnutí.
Pri útoku zahynulo najmenej 29 ľudí a ďalších vyše 50 osôb utrpelo zranenia. Iránsky prezident Hasan Rúhání sľúbil za útok "ničivú odvetu".
Teherán označil cudzie mocnosti
Ešte pred zverejnením priznania Islamského štátu iránsky minister zahraničných vecí Mohammad Džavád Zaríf z útoku v Ahváze obvinil krajiny blízkovýchodného regiónu a ich "inštruktorov z USA" a varoval, že Teherán pohotovo a presvedčivo zareaguje.
Ozbrojenci zabili na vojenskej prehliadke v Iráne viac ako dvadsať ľudí Čítajte Zaríf dodal, že ozbrojenci boli "teroristi naverbovaní, vycvičení, vyzbrojení a zaplatení zahraničnou vládou".
Útok sa odohral v deň, keď si Irán tradične pripomína deň svojich ozbrojených síl a výročie vypuknutia iránsko-irackej vojny z 80. rokov 20. storočia. Podobne ako v Ahváze sa vojenské prehliadky preto konali aj v ďalších iránskych mestách.
Nebezpečenstvo útokov
Irán je zaplatený do konfliktov v Sýrii i v Iraku, v ktorým podporuje tamojšie vlády.
Iránski predstavitelia aj preto upozornili na nebezpečenstvo útokov sunnitských extrémistov na iránske ciele.
Irán bol pritom od islamskej revolúcie v roku 1979 ušetrený teroristických útokov.
K prvej teroristickej akcii došlo vlani 7. júna, keď atentátnici najprv v Teheráne prenikli do budovy parlamentu, spustili tam paľbu a jeden z nich aktivoval výbušniny, ktoré mal na tele.
Neskôr ďalšia skupina ozbrojencov zaútočila v mauzóleu ajatolláha Rúholláha Chomejního, kde sa nachádza hrob vodcu islamskej revolúcie. O život prišlo vtedy 18 ľudí a ďalších viac ako 50 ich utrpelo zranenia.
