BRATISLAVA. Krádež vo švédskom paláci Drottningholm v roku 2010 trvala necelých šesť minút. Skupina zlodejov najprv odviedla pozornosť polície zapálenými autami v uliciach Štokholmu. Keď vozidlá začali horieť, zlodeji zamierili do čínskeho pavilónu múzea, ktoré je súčasťou paláca.
Zo stálej zbierky umeleckých diel a starožitností vzali všetko, čo potrebovali, a ušli na mopedoch. Tie potom odhodili do neďalekého jazera a zmizli na motorovom člne. Takmer ako v akčnom filme.
Išlo o prvý známy prípad, ktorým sa začala doposiaľ neobjasnená séria krádeží vo svetových múzeách. Zločiny spája predovšetkým rovnaký rukopis zlodejov.
Počas týchto rabovačiek totiž miznú iba starožitnosti z Číny, a to najmä tie, ktoré Pekingu ukradli cudzie armády pri drancovaní čínskych pamiatok.
Páchatelia postupujú ako podľa nákupného zoznamu - bez váhania za sebou zanechávajú nedotknuté artefakty nevyčísliteľnej hodnoty, ktoré podľa všetkého na ich zozname žiadaných úlovkov nie sú.
Nejde teda o snahu odcudziť čo najviac drahých exponátov. Berú len to, čo kedysi britskí a francúzski vojaci vzali Číne.
"Všetko nasvedčuje tomu, že išlo o objednanú prácu," uviedli po krádeži v Drottningholme vyšetrovatelia. Keď podobné akcie pribúdali, začalo narastať podozrenie, že ich riadi čínska vláda. Tamojšia polícia, ktorá prípady odmieta vyšetrovať, toto podozrenie iba umocnila.
Z buržoázneho odpadu sa stal žiadaný tovar
Magazín GQ vo svojom investigatívnom článku pripomína, že lídri Číny sa v 20. storočí veľmi nezaujímali o odcudzené a vyrabované artefakty svojej krajiny.
Umenie bolo v komunistickom režime symbolom buržoáznej dekadencie a tú nebolo treba zachovávať, skôr naopak. Začiatkom nového tisícročia však krajina rástla, bohatla a začínala byť o čosi menej komunistická.
“Vystavovanie týchto starožitností v európskych múzeách je krádežou samo osebe.
„
Najväčší boháči sa viac neskrývali, odrazu sa okázalo pýšili svojím majetkom a závratným tempom ho míňali na dražbách za cenné čínske umenie, aby sa mohli stavať do roly vlastencov.
Objavili sa však aj menej nápadné kampane, ktorých cieľom bolo vrátiť Číne stratené umelecké diela. Jednu z nich spustila aj obrovská štátna korporácia China Poly Group.
V roku 2009, rok pred rabovačkou v Štokholme, vláda v Pekingu oznámila, že plánuje vyslať tím lovcov pokladov do rôznych inštitúcií v Európe a Spojených štátoch.
Zakrátko po celej Európe odštartovala séria precíznych krádeží v najznámejších múzeách.
Berú, čo už bolo ukradnuté
Mesiac po krádeži v Drottningholmskom paláci sa scenár zopakoval v múzeu KODE v nórskom Bergene. Ibaže tentoraz sa zlodeji dostali do budovy oveľa teatrálnejšie, cez sklenený strop.
