ŠTRASBURG, BRATISLAVA. Maďarsko a strana Fidesz Viktora Orbána nikdy neboli bližšie k trestu od Európskej únie za narušovanie právneho štátu.
Médiá ovládané oligarchami, sporné zákony namierené proti mimovládnym organizáciám aj reformy súdnictva či školstva sú podľa holandskej europoslankyne Judith Sergentiniovej „systematickým ohrozením demokracie“.

Práve Sergentiniovej správu o situácii v Maďarsku pravdepodobne v stredu poslanci europarlamentu schvália.
Súčasťou bude aj spustenie článku 7 Lisabonskej zmluvy, ktoré môže krajine ubrať hlasovacie práva.
V Štrasburgu sa však okrem článku 7 už mesiace hovorí aj o ďalšom treste – vylúčení strany Fidesz z Európskej ľudovej strany (EPP). Kým pre niektorých to môže znieť ako formalita, Orbán sa obáva straty vplyvu a ľudovci zase toho, že riskantným krokom prídu v eurovoľbách o kreslá.
Vzoprieť sa Orbánovi
Európski ľudovci sú najväčšou politickou frakciou v Európskom parlamente. EPP združuje také strany ako KDH, Most-Híd, českú KDU-ČSL či nemeckých kresťanských demokratov.
Do strany tak patria politici ako Angela Merkelová, šéf eurokomisie Jean-Claude Juncker či prezident Európskej rady Donald Tusk – a aj maďarský premiér Viktor Orbán.
“Orbánova moc je aj v tom, že pomocou frakcie mohol legitimizovať svoj politický systém na európskej úrovni.
„
Aj keď v niektorých témach majú zásadne rozličné názory, pre Orbána je členstvo vo frakcii dôležité.
„Viktor Orbán chce byť na medzinárodnej úrovni relevantným aktérom a je pre neho veľmi dôležité, aby bol členom najvplyvnejšej európskej strany,“ vysvetľuje pre SME maďarská analytička z think-tanku Political Capital Edit Zgutová.