TOKIO, BRATISLAVA. Lov veľrýb v minulosti znamenal pre tieto morské cicavce pomalú a krutú smrť, keďže rybári používali iba jednoduché harpúny, ktoré zviera nedokázali zabiť okamžite.
Dnešní lovci sa snažia vráskavce a vorvane usmrtiť ihneď, pričom zvyčajne cielia výbušnými harpúnami. Videozáznamy ochranárov však dokazujú, že ani po zásahu takouto zbraňou veľryba nemusí prísť o život bezprostredne, ale môže doráňaná trpieť aj dve hodiny.
Viaceré druhy veľrýb sa dostali na pokraj vyhynutia a zachránil ich iba zákaz komerčného lovu, ktorý v podobe moratória platí už vyše tridsať rokov. Japonsko chce teraz komerčný lov veľrýb obnoviť.
Hrozilo, že niektoré druhy vyhynú
Medzinárodná veľrybárska komisia (IWC), ktorej tento rok predsedá práve Japonsko, sa v týchto dňoch stretáva v Brazílii. Na budúci týždeň rozhodne, či zákaz lovu veľrýb na návrh Japonska ukončí.
Tokio tvrdí, že IWC sa stala nefunkčnou po tom, ako prestala plniť svoju pôvodnú úlohu, teda „hľadať rovnováhu medzi zachovaním veľrýb a umožnením riadneho rozvoja veľrybárskeho priemyslu“.
Medzinárodná veľrybárska komisia k zákazu lovu prikročila v roku 1986, keď hrozilo, že viaceré druhy veľrýb úplne vyhynú.
Japonsko, Island a Nórsko však obrovské vodné cicavce naďalej lovia.
Tokio každoročný hon na veľryby opakovane ospravedlňuje tvrdením, že ich loví pre vedecký výskum, čo ustanovenia IWC v obmedzenej miere povoľujú.
Kritici a aktivisti však od začiatku upozorňujú, že Japonci iba využívajú diery v medzinárodnom práve a údajný výskum je len zámienkou pre komerčný lov.
V marci 2014 to potvrdil aj Medzinárodný súdny dvor, keď rozhodol, že antarktický hon Japoncov na veľryby nemá žiadne vedecké opodstatnenie.
Japonských veľrybárov však nezastavilo ani toto rozhodnutie medzinárodného tribunálu.
