BRATISLAVA. Veril, že najviac pre svet dokážeme spraviť, keď budeme svoje životy žiť najlepšie ako vieme.
Svet Thomasa Frosta (30. 6. 1936 – 24.8.2018) sa točil predovšetkým okolo horolezectva – no bol zároveň aj fotografom, inžinierom a aktivistom.
Nielen pre horolezcov sa stal príkladom toho, ako robiť veci správne.
„Dúfam, že bol spokojný so svojim životom. My zvyšní sa ním môžeme len inšpirovať,“povedal pre magazín Outside horolezec Alex Honnold.
Tom Frost zomrel po krátkom boji s rakovinou vo veku 82 rokov.
Pionier zlatej doby
Prvýkrát sa Frost k horolezectvu dostal cez horský športový klub na Stanfordskej univerzite, kde študoval strojníctvo. Školu úspešne dokončil v roku 1958 a len o pár rokov neskôr sa stal jednou z tvári takzvanej Zlatej doby horolezectva v Yosemitskom národnom parku.
Tom Frost v roku 1964 počas druhého zostupu z El Capitan v Yosemite. (zdroj: TASR/AP)So svojimi partnermi Robbinsom, Prattom a Chouinardom zdolal tie najnáročnejšie hory a skaly Yosemitu v dobe, keď bol tento národný park ešte takmer nedotknutý ľuďmi.
Medzi ich prvé výstupy patria napríklad trasy Salathé Wall a North American Wall na legendárnej yosemitskej stene El Capitan.
Yosemite bol však pre horolezca ako Thomas Frost príliš malý a v sedemdesiatych rokoch často cestoval za hranice Spojených štátov.
Svoje stopy zanechal aj v Kanade, Alpách a Himalájach, kde zdolal niektoré z najnáročnejších výstupov, napríklad na horu Kangtega alebo pohorie Annapurna v Nepále.
S foťákom na koniec sveta
Frostove úspechy sa nedajú škatuľkovať len ako horolezecké.
Svoje večné dedičstvo zanechal aj vo forme legendárnych fotografií z mnohých jeho výstupov. Pre všetkých ďalších umelcov-dobrodruhov nastavil úroveň veľmi vysoko.
Mnohé dnešné horolezecké fotografie pochádzajú z bežných trás a vznikajú pomocou špeciálnej techniky.
Frost so sebou ťahal svoj verný fotoaparát Leica na najnebezpečnejšie výstupy tej doby.
„Extrémne teplo a zima, búrky, obrovské výšky, strach a vyčerpanie. Bolo to jedno, nebol vôbec pod tlakom,“povedal o Frostovi fotograf Glen Denny v knihe No Guts, No Glory: História Stanfordského horolezeckého klubu.
„Foťák používal s ľahkosťou, ako keby sa ako Cartier-Bresson (predstaviteľ pouličnej fotografie pozn.red.) prechádzal po námestí."
V spojení s prírodou
Čím však Tom Frost zmenil svet najviac, bola jeho horolezecká filozofia.
Bol totiž veľký environmentalista a tvrdil, že pri každom výstupe by sme nemali zanechať žiadnu, alebo čo najmenšiu stopu.
Svoju filozofiu najviacrozvinul na medzinárodnom kongrese Budúcnosť horských športov v roku 2002 v Innsbrucku.
„Myslel som si, že najlepšie čo sa môže horolezectvu stať je, že budeme rešpektovať prírodu a starať sa o ňu," povedal vtedy.
"To však nie je odpoveď na všetko – každý šplháme pre iné dôvody, ale príroda je tu pre nás všetkých. Je to cítiaca bytosť a máme s ňou skutočný vzťah."
Časom sa dostalo k slovu aj Frostove strojnícke vzdelanie a venoval sa navrhovaniu a výrobe horolezeckej výbavy. Veril, že všetko čo človek v živote robí, by malo odrážať jeho zásady a hodnoty.
