ŠTOKHOLM, BRATISLAVA. Keď sa Švédski demokrati (SD) vo voľbách v roku 2010 prvýkrát dostali do parlamentu, Ľavicová strana odmietla mať poslanecké kancelárie na tom istom poschodí.
Ostatné parlamentné strany ich roky ignorovali. V ďalších voľbách, v čase, keď ich švédsky premiér Stefan Löfven nazval neofašistami, svoj výsledok zdvojnásobili. A potom prišla utečenecká kríza.
Švédski demokrati by sa mohli budúci víkend stať druhou a eventuálne aj najväčšou stranou vo švédskom parlamente. Rasistické útoky aj neonacistickú minulosť sa snažia zatlačiť do úzadia. K popularite im však stačí aj to, že sociálni demokrati aj konzervatívci začínajú priznávať chyby v politike a kopírovať ich štýl.
Gangy a švédska zmena
V roku 2014 vtedajší švédsky premiér Fredrik Reinfeldt vyzval Švédov, aby boli trpezliví a „otvorili svoje srdcia“ utečencom, ktorí do krajiny prichádzali.
“Sme pripravení zlikvidovať akúkoľvek vládu, o ktorej si myslíme, že nevedie Švédsko tým správnym smerom.
„
Počet migrantov však prekvapil aj politikov – za jeden rok ich do krajiny prišlo 163-tisíc. Aj keď čísla prichádzajúcich utečencov sú dnes na minime, atmosféra v krajine sa zmenila.
„Bolo neodvratné, aby krajina, ktorá zažila takú rozsiahlu migráciu, skôr či neskôr reagovala na jej dôsledky. Je tiež jasné, že mnohí ľudia boli nútení prehodnotiť vlastný obraz Švédska ako krajiny tolerantnej a otvorenej k prisťahovalcom,“ hovorí pre web thelocal.se politológ z think-tanku Timbro Andreas Johansson Heinö.
Kým pred štyrmi rokmi nebola migrácia volebnou témou hlavných strán, dnes vládnuca strana Sociálni demokrati aj Umiernená strana hovoria o integrácii podobne intenzívne ako krajná pravica.
