KAPSKÉ MESTO, BRATISLAVA. Pred pätnástimi rokmi pracoval Mhle Msimanga na farme v juhoafrickej obci Besters ako robotník a zarábal mesačne asi pätnásť eur. Dnes má vlastné pozemky – každé ráno členovia jeho rodiny vyháňajú dobytok zo stodoly.
„Byť robotníkom nevynáša. Až teraz vidím peniaze za všetku prácu, ktorú som do toho vložil,“ hovorí 48-ročný farmár pre magazín Newsweek.
Zažil som Južnú Afriku bez pozlátka: Potraty za 6 eur, vysokánske ploty a kult Nelsona Mandelu Čítajte Msimanga získal pôdu v roku 2005 od svojho bývalého šéfa v rámci pozemkovej reformy. Južná Afrika vtedy skúpila pozemky od belošských farmárov a previedla ich na černošských farmárov, ako bol Msimanga.
On je jedným z pozitívnejších príkladov. Dnes chce vláda bojovať proti nerovnosti ďalším vyvlastňovaním pôdy. Belošskí farmári v tom vidia snahu o krádež, vláda zase spravodlivosť po apartheide, ktorý v krajine desaťročia panoval.
Kontroverzná téma v spojení s vysokou kriminalitou však najmä v pravicových médiách vyvolala zmienky o „genocíde bielych farmárov“. Je v niečom tento výraz pravdivý?
Vrážd je menej
Americký prezident Donald Trump minulý týždeň na sociálnu sieť Twitter napísal, že požiada ministra zahraničných vecí Mika Pompea, aby sa bližšie pozrel na juhoafrické konfiškovanie pôdy a najmä na „rozsiahle zabíjanie belošských farmárov“.
K Trumpovi sa hneď pridali podporovatelia krajnej pravice aj konšpiračné médiá, ktoré o genocíde hovoria už roky. Trumpa za upozornenie na problém pochválil napríklad bývalý vodca Ku-Klux-Klanu David Duke či krajne pravicový aktivista Richard Spencer.
Kým vyvlastňovanie, ktoré presadzuje v Južnej Afrike najmä ľavicová strana EFF, je problematické, dáta o žiadnom masovom vraždení farmárov nehovoria.
