OSVIENČIM, BRATISLAVA. Najskôr videl plynové komory a spaľovne, chuchvalce odstrihnutých vlasov aj kopu topánok obetí.
Po dvoch dňoch strávených v koncentračnom tábore Osvienčim si je Amro jednou vecou istý: „Stalo sa to. Je to realita.“
Slovák tetoval väzňov v Auschwitzi, do staroby o tom mlčal Čítajte No jedna vec tohto 24-ročného sýrskeho utečenca stále mätie. „Žijem v Nemecku. Nemci mi dali možnosť začať nanovo môj život. Sú to moji priatelia,“ hovorí Amro, ktorého rodičia sú stále v sýrskom Damasku, odkiaľ pred vojnou utiekol. „No nerozumiem, ako takíto ľudia mohli spraviť niečo také.“
Mnohí Nemci sa s podobnou otázkou už stretli a musia s tým rátať – je to súčasť nemeckého odhodlania neopakovať hriechy minulosti.
Teraz je na rade Amro, ktorý do Osvienčimu prišiel v rámci experimentu v čase, keď nielen v Nemecku, ale v celej Európe narastá netolerancia.
Mnohí totiž veria, že nenávistné tendencie v súčasnosti pomôže vyriešiť konfrontácia s hrôzami z minulosti.
Nikdy viac?
So Sýrčanom Amrom prišlo do poľského Osvienčimu ďalších dvadsať mladých ľudí – polovicu z nich tvorili moslimskí utečenci a druhú polovicu nemeckí židia.
Bývalé nacistické koncentračné tábory premenené na múzeá a pamätníky sa v Európe často využívajú ako hlavná forma vzdelávania vlastných občanov o holokauste. Aj to je forma, ako sa v rámci hesla „nikdy viac“ vyhnúť nejakej podobnej hrozbe v budúcnosti.
“Žijem v Nemecku. Nemci mi dali možnosť začať nanovo môj život. Sú to moji priatelia. No nerozumiem, ako takíto ľudia mohli spraviť niečo také.
„
No nikdy v európskej povojnovej histórii nečelilo toto heslo toľkým výzvam: do Európy prišli za posledné tri roky viac ako tri milióny utečencov, väčšinou z prevažne moslimských krajín, kde je antisemitizmus súčasťou štátnej propagandy. Okrem toho narastá podpora krajne pravicových hnutí, ktoré využívajú strach z utečencov a predsudky. Nepomáhajú tomu ani násilné činy extrémistov zo všetkých strán.
